Generačná výmena posledných troch desaťročí vniesla do literárnej vedy nevyváženosť medzi literárnokritickým a literárnohistorickým výskumom. Problémy, ktoré kladie literárna veda vývinu národnej literatúry a konceptu jej rozvíjania sa vyvolávajú záujem o návraty k nestorom moderného, hoci v istých súvislostiach zakladateľského organizovania literárnej vedy. Otázky metodológie, predmetu, hodnôt, generačných projektov, personálnych výstupov naznačili, že sa nemožno vypraviť do experimentálnych vyrovnávaní sa s výskumnou a kultúrnou realitou, kým sa neobnovia väzby s vkladom literárnych vedcov a spisovateľov, pričinením ktorých sa utvárali hodnoty národnej literárnej vedy a umeleckej literatúry v minulom storočí. and The exchange of generations in the past three decades has brought to literary science imbalance between literary-critical and literary-historical research. Problems posed by literary science to the development of national literature and the concept of its development, raise the interest in returning to significant personalities of modern, although in certain contexts establishing organization of literary science. The issues of methodology, subject, values, generational projects, personal outcomes indicated that it is not possible to cope with research and cultural reality experimentally, until the ties to the contribution of literary scholars and writers, who participated in the creation of values of national literary studies in the last century, are renewed.
The article analyses the terms ''value'' and ''explanation'' as used in ethical studies, offers a critique of this usage and an alternative, pragmatically oriented semantics of ethical terms, based on the illocutionary act of judging. The term ''value'' is supposed to describe a super-predicate common to both ethical and aesthetical value judgments. However, the traditional over-reliance on the copulative predication and the idea that language describes reality lead to a one-sided view of ethical terms, and a construction of sentences like ''The intentional torturing of little children is morally wrong'', whose pragmatic function, and consequently meaning, is very unclear. If, on the other hand, we take as our paradigm the act of judging (in the literal sense of a judge presiding over a case) we will be able to sketch a new, lighter ethics which, admittedly, falls short of the traditional demands placed on this discipline, but whose semantics is closer to the actual words used in expressing approval and disapproval., Článek analyzuje pojmy ,,hodnota'' a ,,vysvětlení'' používané v etických studiích, nabízí kritiku tohoto užití a alternativní, pragmaticky orientovanou sémantiku etických pojmů, založenou na iluminačním aktu soudnictví. Termín ,,hodnota'' má popisovat super-predikát společný jak pro etické, tak pro estetické hodnoty. Avšak tradiční přehnané spoléhání se na kopulační predikci a myšlenka, že jazyk popisuje realitu, vede k jednostrannému pohledu na etické pojmy a konstrukci vět jako ,,úmyslné mučení malých dětí je morálně špatné'', jehož pragmatická funkce a tudíž význam, je velmi nejasný. Pokud na druhou stranu vezmeme jako naše paradigma akt posuzování (v doslovném smyslu soudce předsedajícího případu), budeme schopni načrtnout novou, lehčí etiku,což, uznávám, nenaplňuje tradiční požadavky kladené na této disciplíny, ale jejichž sémantika je blíž ke skutečné slova používaná v projeví souhlas a nesouhlas., and Marek Tomeček
Kultúra a súčasnosť je publikačný priestor na zverejnenie "nových" pohľadov na slovensko-maďarsko-českom vzájomné poznávanie sa v literárnovednom, lingvistickom, sociologickom i politologickom "dialógu". Komparatívne hľadanie vzťahov medzi troma literatúrami smeruje k tomu, čo ich dnes spája a čím sú vo vzájomnom dialógu. and Culture and the present time is a publication space for the presentation of "new" views on Slovak-Hungarian-Czech mutual cognition within a literary-scientific, sociological and politological "dialogue". A comparative searching for relations among the three literatures tends to what they have in common today and to what they are in a reciprocal dialogue.
V súčasnej situácii, ktorú niektorí považujú za všeobecnú krízu hodnôt a totálny relativizmus a druhí zase označujú ako víťazstvo slobody, kedy je spor medzi modernistami a postmodernistami sporom o to, či existuje alebo neexistuje aspoň jeden spoločný oporný bod, na ktorom by sme mohli v duchu Newtonovho výroku postaviť celý náš vesmír, sa myšlienkami vraciame do minulosti. Je pozoruhodné, že už v antickom Grécku môžeme pozorovať obdobný spor tomu dnešnému a to medzi relativizmom a metafyzikou, keď relativisti odmietali predstavu existencie akejkoľvek od človeka nezávislej hodnoty a naopak metafyzici sa snažili obhájiť platnosť hodnôt existujúcich za hranicou nášho sveta. Spoločným menovateľom súčasného a minulého sporu je práve hľadanie otázky na to, či je všetko závislé od vôle človeka a platnosť má potom iba arbitrárny charakter alebo naopak existuje určitá štruktúra hodnôt poznateľná rozumom, ktorej platnosť je všeobecná a nie je závislá od ľudskej vôle. Podstatu tohto sporu sme sa
snažili ukázať aj v našom článku, kde čitateľovi najskôr ozrejmíme jeho teoretickú podstatu na báze analýzy vzťahov jednotlivých princípov a následne sa teoretický problém budeme snažiť vysvetliť aj pomocou
analýzy a komparácie súčasného platného právneho poriadku s poriadkom prvej ČSR a súvisiacej judikatúry v oblasti notárskych zápisníc ako exekučných titulov resp. ich staršími verziami vykonateľných verejno-notárskych listín.V celom článku sa preto pýtame na povahu samotnej štruktúry hodnôt a princípov, ktorých vzájomné vzťahy sú buď základom pre správnu aplikáciu princípov (platónska predstava), alebo sú skôr výsledkom ustálenej aplikácie princípov (sofistická predstava). and Some consider the current situation a general crisis of values others a victory of freedom. The general dispute is being led between the modernists and the postmodernist. The main conflict is based in the question whether there is at least one common point of convergence. This dispute brings us back to the ideas of the past. It is noteworthy that already in ancient Greece we can observe a similar dispute between relativism and metaphysics, where relativist refused to accept the idea, that there exists an independent value, which is not dependent on the will of man.On the other hand metaphysics tried to defend the validity of the structure of the values which exist beyond our world. The common denominator of the current and past issues of the dispute is the question if everything is dependent on the will of man, or if there is a structure, which is general and is not dependent on
human will. The essence of this dispute is presented in the whole article, first theoretically then by way of analysis and comparison of the legal systems of the ČSR and nowadays Slovakia. Therefore we ask ourselves throughout the whole article about the nature of the structure of values and principles
which could be the basis for the correct application of the principles in their mutual relations (platonic idea) or about the structure which resulted from the application of such principles (sophistic perception).
Článek se zaměřuje na filosofickou koncepci tzv. „materiální etiky hodnot“ Maxe Schelera, která proti známému Kantovu apriornímu formalismu rozvíjí možnost obsahového, tj. materiálního apriori. Scheler se v této záležitosti opírá zejména o fenomenologicky zavedený pojem podstaty – právě podstaty a jejich vzájemné vztahy mají vytvářet říši onoho materiálního apriori. Při bližším pohledu se však ukazuje, že sám tento pojem podstaty není u Schelera tak zcela jasný a že je možné jej chápat přinejmenším dvěma různými způsoby. Autor si pak vybírá tzv. pojetí nepředmětné, které podstatu nenahlíží jako obsahovou danost zvláštního druhu, nýbrž jako prožívanou plnost smyslu, aby následně toto pojetí více rozpracoval a v jeho světle následně interpretoval další pro Schelera klíčové pojmy hodnoty, osoby a světa. Nabízí tak chápání Schelerova přístupu jako zcela původní filosofické koncepce, která se principiálně nekryje ani s Kantovým subjektivním formalismem, ani s Husserlovým obsahovým idealismem., The article focuses on Max Scheler’s philosophical conception of “material value ethics” which criticises Kant’s formalistic understanding of the a priori and seeks to offer a different conception of it that would work rather with the a priori of intentional contents. The entire project is based on the phenomenological conception of Wesen (usually translated misleadingly as “essence“) – it is the essences that constitute the realm of material a priori. On a closer look, however, the notion of Wesen (essence) itself is in Scheler far from clear. There are at least two different conceptions to distinguish. The paper opts for one that treats Wesen (essence) not as something objective in itself, as some kind of peculiar given content, but rather as a fullness of meaning. It develops this conception further and, in light of it, also interprets some other concepts important for Scheler, such as value, person and the world. On this reading Max Scheler’s philosophic conception appears to be a specific position sui generis, distinct from both the subjective formalism of Kant and the content idealism of Husserl., and Jakub A. Trnka.