Vznik Československa a snaha o demokratizáciu pomerov na území bývalého Rakúsko – Uhorska je výborným historickým príkladom, ktorý môže pomôcť pochopiť postmodernú krízu legitimity demokratických inštitúcií spôsobenú predovšetkým oslabením vzťahu k vlastnému politickému národu, čo vedie k rozbitiu tézy o jednotnosti a homogenite vôle neempirického subjektu. Československý národ bol pokusom o vytvorenie jednotného štátotvorného politického národa spojením dvoch národností do jedného etnického celku. Teoretická rovnocennosť českej a slovenskej národnosti obsiahnutá v politickom programe čechoslovakizmu nebola prevedená aj do štruktúry vrcholných orgánov československého štátu. Požiadavkám na reprezentáciu, ktoré sa v zastupiteľskej demokracii viažu na dve základné východiská, ktorými sú sloboda jednotlivca prejavujúca sa na tvorbe štátnej vôle a jednota a homogenita reprezentovaného celku, nevyhovel ani Národný výbor ani Národné zhromaždenie.Obidva vrcholné zastupiteľské orgány spĺňali len formálne požiadavky legitimity demokratických inštitúcií. Korene oslabenia vzťahu k československému
národu zo strany Slovákov a ich autonomistických prejavov v prvej polovici 20. storočia môžeme hľadať práve v nedodržaní základných princípov demokratického usporiadania Československa and The establishment of Czechoslovakia and the aspiration to the democratization of the situation in the former Austria – Hungary is an excellent historical example which may help us to understand the postmodern crisis of legitimacy of democratic institutions, caused mainly by the weakening of the relation of individuals to their political nation. This can lead us to the abondonement of the thesis of uniform and homogeneous will of the nonempirical entity (political nation). Czechoslovakian nation was an experiment of creating a single state-forming nation’s into one ethnic group
through political union of two nationalities. The theoretical equivalence of the Czech and Slovak nationality contained in the political agenda of Czechoslovakism hasn’t been transferred into to the structure of the top representative authorities of the Czechoslovak state. Requirements for representation, which are, in representative democracy, related to the two basic assumptions – freedom of the individual and homogeneity of the represented entity, were not met by the newly formed bodies – Národný výbor or Národné zhromaždenie.Both representative organs met only formal requirements for legitimate representation by democratic institutions. This is where we can find the roots for the weakening of the relation of individual Slovaks to the Czechoslovak nation; it is precisely the breach of the fundamental principles, democratic representation in former Czechoslovakia.
In this article we present some of the problems connected with the formation of the First Czechoslovak Republic from the legal point of view. Our aim is to point out that the First Czechoslovak Republic could not arise for the Slovaks on the 28th of October, 1918. Our argumentation is firstly based on the historical discussion (descriptive level) which was held in the past, but at the same time we try to formulate conclusions applicable on other similar cases within nowadays discussion (prescriptive level). In the beginning of the article we analyse the thesis according to which the First Czechoslovak Republic was created on the 28th of October, 1918, while trying to come to terms with the arguments that support this legal fiction. Consequently we analyze the thesis that the First Czechoslovak Republic could not be legally created for the Slovaks on the 28th of October, 1918, because at that time the Czechoslovak Republic did not execute its effective power on the Slovak territory. To support this thesis we use also the stable practice of the Supreme Administration Court. At the end of the article, we try to summarize all the previous arguments and draw the attention to the lack of explanatory power of the legal fiction claiming that the Czechoslovak Republic was created on the 28th of October, 1918., Štefan Siskovič, Miriam Laclavíková., and Obsahuje bibliografické odkazy
Vpredloženom článku sa snažím obhájiť tézu, že prvá Československá republika nemohla na území Slovenska právne vzniknúť už vyhlásením recepčnej normy neskôr prijatej ako zákon č. 11/1918 Sb. z. a n., teda už 28. októbra 1918.Obsah článku je štruktúrovaný tak, aby na jednej strane vynikla historická diskusia (deskriptívna úroveň článku), ktorá sa o uvedenom probléme v minulosti viedla, ale zároveň tak, aby závery vyplývajúce z uskutočnenej analýzy boli aplikovateľné aj na iné podobné prípady v rámci súčasnej argumentácie (preskriptívna úroveň článku).V článku preto postupujem najskôr od analýzy argumentácie podporujúcej tézu, že prvá Československá republika právne vznikla už 28. októbra 1918, pričom sa pokúšam vyrovnať s dôvodmi, ktoré uvádzali zástancovia tejto právnej fikcie.Následne sa venujem rozboru tézy, že prvá Československá republika nemohla na území Slovenska právne vzniknúť už 28. októbra 1918, pretože v uvedenom období ešte Československá republika na Slovensku nevykonávala efektívne svoju štátnu moc.V rámci argumentácie pritom využívam aj stabilnú judikatúru Najvyššieho správneho súdu.V závere článku sa snažím zhrnúť predchádzajúcu argumentáciu a poukázať tak nedostatočnú explanačnú silu právnej fikcie, ktorá považuje 28. október 1918 za dátum právneho vzniku prvej Československej republiky and In the presented article I try to defend the thesis that from legal point of view the first Czechoslovak Republic could not come to life on the territory of Slovakia on 28th of October in 1918. The content of the article is structured in order to present on the one hand, the historical discussion (descriptive level), that was held about this problem in the past, but at the same time to formulate conclusions that could be applied in other similar cases within present discussion (prescriptive level). In the beginning of the article we proceed from the analysis of an argument that supports the thesis that the first Czechoslovak Republic was created on 28th of October in 1918, while trying to come to terms with the arguments that support this legal fiction. Then I analyse the thesis that the first Czechoslovak Republic could not legally be created on the territory of Slovakia on 28th of October in 1918,
because at that time Czechoslovak Republic didn’t execute its effective power in the territory of Slovakia. To support this thesis I use also the stable practice of the Supreme Administration court. At the end of the article I try to summarise previous arguments and point out the lack of explanatory power of legal fiction that the Czechoslovak republic was created on 28th of October in 1918.
V súčasnej situácii, ktorú niektorí považujú za všeobecnú krízu hodnôt a totálny relativizmus a druhí zase označujú ako víťazstvo slobody, kedy je spor medzi modernistami a postmodernistami sporom o to, či existuje alebo neexistuje aspoň jeden spoločný oporný bod, na ktorom by sme mohli v duchu Newtonovho výroku postaviť celý náš vesmír, sa myšlienkami vraciame do minulosti. Je pozoruhodné, že už v antickom Grécku môžeme pozorovať obdobný spor tomu dnešnému a to medzi relativizmom a metafyzikou, keď relativisti odmietali predstavu existencie akejkoľvek od človeka nezávislej hodnoty a naopak metafyzici sa snažili obhájiť platnosť hodnôt existujúcich za hranicou nášho sveta. Spoločným menovateľom súčasného a minulého sporu je práve hľadanie otázky na to, či je všetko závislé od vôle človeka a platnosť má potom iba arbitrárny charakter alebo naopak existuje určitá štruktúra hodnôt poznateľná rozumom, ktorej platnosť je všeobecná a nie je závislá od ľudskej vôle. Podstatu tohto sporu sme sa
snažili ukázať aj v našom článku, kde čitateľovi najskôr ozrejmíme jeho teoretickú podstatu na báze analýzy vzťahov jednotlivých princípov a následne sa teoretický problém budeme snažiť vysvetliť aj pomocou
analýzy a komparácie súčasného platného právneho poriadku s poriadkom prvej ČSR a súvisiacej judikatúry v oblasti notárskych zápisníc ako exekučných titulov resp. ich staršími verziami vykonateľných verejno-notárskych listín.V celom článku sa preto pýtame na povahu samotnej štruktúry hodnôt a princípov, ktorých vzájomné vzťahy sú buď základom pre správnu aplikáciu princípov (platónska predstava), alebo sú skôr výsledkom ustálenej aplikácie princípov (sofistická predstava). and Some consider the current situation a general crisis of values others a victory of freedom. The general dispute is being led between the modernists and the postmodernist. The main conflict is based in the question whether there is at least one common point of convergence. This dispute brings us back to the ideas of the past. It is noteworthy that already in ancient Greece we can observe a similar dispute between relativism and metaphysics, where relativist refused to accept the idea, that there exists an independent value, which is not dependent on the will of man.On the other hand metaphysics tried to defend the validity of the structure of the values which exist beyond our world. The common denominator of the current and past issues of the dispute is the question if everything is dependent on the will of man, or if there is a structure, which is general and is not dependent on
human will. The essence of this dispute is presented in the whole article, first theoretically then by way of analysis and comparison of the legal systems of the ČSR and nowadays Slovakia. Therefore we ask ourselves throughout the whole article about the nature of the structure of values and principles
which could be the basis for the correct application of the principles in their mutual relations (platonic idea) or about the structure which resulted from the application of such principles (sophistic perception).