V tomto článku je formou teoretického prehľadu i výskumne analyzovaný vzájomný vzťah medzi zdravou komunikáciou, sebaúctou a vybranými osobnostnými črtami partnerov v manželských pároch. V teoretickej časti sme uvedené konštrukty definovali a poukázali na ich vzájomné vzťahy. Výskumu sa zúčastnilo 60 manželských párov (t. j. 120 respondentov) vo veku od 22 do 80 rokov. Testovacia metóda pozostávala z nami zostavených dotazníkov na mapovanie zdravej komunikácie a sebaúcty, ďalej z Rosenbergovej škály sebahodnotenia, sémantického diferenciálu a osobnostného dotazníka NEO-FFI. Cieľom nášho výskumu bolo zistiť špecifiká v používaní prvkov zdravej komunikácie v manželských pároch a hľadať ich vzájomné súvislosti s osobnostným profilom partnerov, ich sebaúctou, vnímaním seba samého, vnímaním partnera, s kvalitou komunikácie a tiež s vekom. V manželských pároch sa potvrdil signifikantne pozitívny vzťah medzi kvalitou komunikácie a úrovňou sebaúcty, prívetivosťou a svedomitosťou. Signifikantný vzťah bol zistený aj medzi osobnostnými črtami (neuroticizmus, extraverzia, svedomitosť) a sebaúctou. Potvrdil sa aj vzťah medzi manželmi vo vnímaní seba, partnera a kvality komunikácie. and The article, in both theoretical and research approach, analyses reciprocal relationships among effective communication, self-esteem and specific personality factors of spouses in married couples. In the theoretical part, we defined this three constructs and referred to their reciprocal relationships. There were 60 married couples (i.e. 120 respondents) between 22 to 80 years that took part in our research. Testing methods consisted of questionnaires for effective communication and self-esteem made by us, Rosenberg self-esteem scale, semantic differential scale and personal questionnaire NEO-FFI. The goal of our research was to find out specifics of using elements of effective communication in married couples; and also to enquire after their connections with personal profiles of spouses, their self-esteem, self-perception, perception of a spouse, quality of communication, and age. A significantly positive relation between effective communication and Self-esteem, Agreeableness and Conscientiousness in married couples was confirmed. The significant relationship was found between personal factors (Neuroticism, Extraversion, Conscientiousness) and Self-esteem. A relation between spouses in the perception of self, a spouse and quality of communication was also confirmed.
Objectives.Religiosity and spirituality (R/S) are associated with many dimensions of human life and could contribute to one’s self-esteem; how-ever, there is no certainty that this is also appli-cable to non-religious countries. Therefore, the aim of the study was to explore the association of different aspects of R/S with self-esteem in a secular environment.Participants and setting.An online sample of 464 Czech respondents aged 15 and over (mean age 30.7; SD=12.63; 27.2% men) participated in the survey. Self-esteem, religiosity, religious attendance, frequency of prayer, negative re-ligious coping, image of God and spirituality were measured. Results. Regular prayer, spirituality (per stan-dard deviation, SD), a low level of religious struggles (per SD) and a positive God image (per SD) were associated with higher self-esteem, with odds ratios ranging from 1.28 to 2.16 (p˂0.05 to p˂0.001). In contrast, compared to non-religious respondents, religious respon-dents had an approximately 60% lower chance of having a high level of self-esteem (p˂0.05). However, a combination of R and S showed that while religious/spiritual respondents did not dif-fer significantly from non-religious respondents, religious/non-spiritual respondents had approxi-mately 79% lower chance of having good self-esteem (p˂0.001).Study limitations.The main limitation of this study is that it did not reach a representative sample, which limits the generalizability of the findings to the whole population. This is also the first study using this kind of research approach, which, however, limits the interpretation of re-sults. Moreover, it is a cross-sectional study, so any conclusions on causality cannot be made, and the questionnary used only self-report mea-sures, which could be influenced by a social de-sirability bias. and Cíle. Religiozita a spiritualita (R/S) jsou spojeny s mnoha oblastmi lidského života a mohou mít pozitivní vliv i na lidskou sebeúctu. Přesto není jisté, zda je větší intenzita náboženského a spirituálního prožívání spojena s vyšší sebe-úctou i v ateistických zemích. Cílem studie bylo zkoumat vztahy různých aspektů R/S v sekulárním prostředí. Soubor. Výzkumný vzorek tvořilo 464 českých respondentů starších 15 let (průměrný věk 30,7 let; SD = 12,63; 27,2 % muži). Prostřednictvím online dotazníku byla měřena sebeúcta, religiozita, náboženská účast, četnost modlitby, míra náboženských zápasů, obraz Boha a spiritualita. Výsledky. Pravidelná modlitba, spiritualita (SD), nižší míra náboženských zápasů (SD) a pozitiv-ní obraz Boha (SD) byly spojeny s vyšší sebe-úctou, s odds ratio v rozmezí od 1,28 do 2,16 (p ˂ 0,05 až p ˂ 0,001). Oproti těm nereligiózním měli religiózní respondenti přibližně o 60 % nižší šanci mít vyšší úroveň sebeúcty (p ˂ 0,05). Kombinace R a S ukázala, že zatímco religiózní, ale nespirituální respondenti se od těch nereligiózních v míře sebeúcty výrazně nelišili, religiózní, ale nespirituální respondenti měli přibližně o 79 % nižší pravděpodobnost dobré sebeúcty (p ˂ 0,001). Omezení studie. Tato studie nepracuje s reprezentativním vzorkem populace a výsledky se tudíž nedají zobecnit na celkovou populaci. Jedná se o první studii užívající tento přístup, což ztěžuje interpretaci výsledků. Navíc se jedná o průřezovou studii, nelze tedy dělat závěry ohledně kauzality a studie využívala pouze sebehodnotící dotazníky, které mohou být zkresleny tendencí odpovídat sociálně žádoucím způsobem.
a1_Predchádzajúce výskumy naznačujú, že autenticita (pravdivosť v prežívaní a správaní) súvisí s lepším fungovaním blízkych vzťahov. Štúdia je zameraná najmä na partnerskú, resp. vzťahovú autenticitu, teda tendenciu byť autentický voči partnerovi vo vzťahu. Výskum bol zameraný na zistenie korelačných súvislostí autenticity so vzťahovou autonómiou, so sebaúctou, so spokojnosťou a mierou investícií do vzťahu, s dimenziami lásky a s mierou vnímanej prepojenosti partnerov, a to s cieľom overiť, či autenticita partnerov môže predikovať kvalitu partnerského vzťahu. V rámci partnerských dvojíc bola zisťovaná aj miera zhody medzi autenticitou žien a autenticitou mužov, a tiež to, či autenticita jedného partnera súvisí s aspektmi vzťahu sledovanými u druhého partnera (tzv. efekt partnera). Údaje boli zozbierané prostredníctvom batérie dotazníkov (Škála vzťahovej autenticity, Rolový dotazník autenticity, Dotazník autonómie v partnerskom vzťahu, Škála trojuholníku lásky, dimenzie spokojnosť a investície zo Škály investičného modelu, Rosenbergova škála sebahodnotenia a Škála zahrnutosti druhého v sebe) od 189 respondentov vo veku od 18 do 33 rokov, z toho 51 partnerských párov. Výsledky poukázali na štatisticky významné korelácie medzi partnerskou autenticitou a všetkými sledovanými aspektmi partnerského vzťahu, ako aj na nenáhodnú podobnosť partnerov v miere autenticity. Tiež sa preukázal pozitívny efekt autenticity partnera na vzťahovú autonómiu a spokojnosť druhého partnera (u oboch pohlaví). Čo sa týka dimenzií lásky, u žien bol zistený pozitívny efekt autenticity na oddanosť mužov, kým u mužov pozitívny efekt autenticity na mieru intimity žien., a2_ Určitým limitom výskumu môže byť jeho sebavýpoveďový charakter, sociálna žiaducosť sledovaných charakteristík a špecifickosť výskumnej vzorky (prevažne vysokoškolskí študenti, relatívne vysoký podiel študentov psychológie)., b1_Previous research suggests that authenticity (the truth in the experiences and behaviors) is associated with better functioning of close relationships. The study is mainly focused on the partner or relational authenticity, i.e. the tendency to be authentic towards the partner in the relationship. The research was aimed at finding out the correlations of authenticity with relational autonomy, self-esteem, satisfaction and the level of investment in the partnership, dimensions of love, and the extent of perceived connectedness between partners, to verify whether the authenticity of partners may predict the quality of partnership. Then the level of agreement between the authenticity of women and authenticity of men within the couples was assessed, as well as whether the authenticity of one partner is related to aspects of relationship of the other partner (so-called partner´s effect). Data were collected through the battery of questionnaires (Partnership authenticity scale, Role authenticity questionnaire, Autonomy in partnership questionnaire, Triangular love scale, satisfaction and investment dimensions of the Investment model scale, Rosenberg self-esteem scale, and Inclusion of other to the self scale) from 189 respondents aged 18-33 years, including 51 couples. The results showed statistically significant correlations between relational authenticity and all monitored aspects of the partnership, as well as nonrandom similarity between partners in the level of their authenticity. It was also showed the positive effect of partner’s authenticity to relational autonomy and satisfaction (in both sexes). Regarding the dimensions of love, it was found the positive effect of women’s authenticity to the men’s commitment, and positive effect of men’s authenticity to level of women’s intimacy., b2_Certain limits of the research can be its self-report character, social desirability of observed characteristics, and specificity of the research sample (mostly university students, with relatively high proportion of psychology students)., Eva Nábělková, Natália Balážová., and Obsahuje seznam literatury
Cieľom výskumu bolo porovnať hodnoty a sebahodnotenie u dospievajúcich vyrastajúcich v centrách pre deti a rodinu (CDR) a u dospievajúcich vyrastajúcich v úplných rodinách. Výskumný súbor pozostával zo 63 dospievajúcich z centier pre deti a rodinu a 94 dospievajúcich z úplných rodín vo veku 15 – 20 rokov (M = 16,9; SD = 1,32). Na zistenie sebahodnotenia bola použitá Rosenbergova škála sebahodnotenia [RSES – Rosenberg Self-Esteem Scale, Rosenberg, 1965] a na zistenie hodnôt bol použitý Schwartzov dotazník hodnôt [PVQ – Portrait Value Questionnaire, Schwartz et al., 2001]. Zistili sme, že existuje štatisticky významný rozdiel medzi výskumnými skupinami v hodnotách univerzalizmus (p < 0,001; d = 0,95), sebariadenie (p < 0,001; d = 0,8), konformita (p < 0,05; d = 0,34), bezpečnosť (p < 0,01; d = 0,5) a benevolencia (p < 0,001; d = 0,587), zatiaľ čo pri hodnotách moc, úspech, stimulácia, hedonizmus a tradícia sme signifikantný rozdiel nezaznamenali. Adolescenti vyrastajúci v rodinách dosahovali vyššie skóre ako adolescenti vyrastajúci v centrách pre deti a rodinu v hodnotách univerzalizmus, sebariadenie, konformita, bezpečnosť a benevolencia. Pri sebahodnotení u dospievajúcich z centier pre deti a rodinu a u dospievajúcich vyrastajúcich v úplných rodinách bol zaznamenaný štatisticky významný rozdiel (p < 0,01; d = 0,461), pričom adolescenti vyrastajúci v centrách pre deti a rodiny dosahovali vyššie skóre. and The goal of this research was to compare values and self-esteem between adolescents growing up in the centres for children and families and adolescents growing up in complete families. The sample consisted of 63 adolescents from the centres for children and families and 94 adolescents from complete families, all of them aged from 15 to 20 (M = 16,9; SD = 1,32). To identify self-esteem, RSES – Rosenberg SelfEsteem scale (1965) was used and to identify values, PVQ – Portrait Value Questionnaire by Schwartz et al. (2001) was used. We discovered that there are significant differences between research groups in values universalism (p < 0,001; d = 0,95), self-direction (p < 0,001; d = 0,8), conformity (p < 0,05; d = 0,34), security (p < 0,01; d = 0,5) and benevolence (p < 0,001; d = 0,587), while we did not find statistically significant (p > 0,05) difference between groups in values: power, success, stimulation, hedonism and tradition. Adolescents growing up in families scored higher than adolescents growing up in centres for children and families in values universalism, self-direction, conformity, security and benevolence. We find a significant difference in self-esteem (p < 0,01; d = 0,461) between adolescents growing up in centres for children and family and those from complete families, whereas adolescents growing up scored higher.
Cílem výzkumu bylo zjistit, které osobnostní dimenze jsou spojeny s životní spokojeností a sebehodnocením u adolescentů na základě Cloningerova psychobiologického modelu temperamentu a charakteru. Výsledky jsou intepretovány v kontextu rodových rozdílů a ve vztahu k pětifaktorovému modelu osobnosti. Životní spokojenost i sebehodnocení jsou u celého souboru záporně spojeny s temperamentovou dimenzí vyhýbání se poškození (HA) a kladně asociovány s charakterovou dimenzí sebeřízení (SD). Diskriminační hodnotu má charakterová dimenze spolupráce (CO), jež kladně koreluje se životní spokojeností, ale ne se sebehodnocením. Sebehodnocení je průkazně vyšší u chlapců, u životní spokojenosti nebyly nalezeny mezi chlapci a dívkami průkazné rozdíly. Vztahy životní spokojenosti k osobnostním dimenzím dle Cloningera jsou odlišné. Životní spokojenost je u chlapců spojena pouze s charakterovou dimenzí spolupráce (CO), kdežto u dívek s touto dimenzí nekoreluje. U dívek je životní spokojenost negativně asociována s temperamentovou dimenzí vyhýbání se poškození (HA) a kladně spojena s charakterovou dimenzí sebeřízení (SD). Vztahy sebehodnocení a osobnostních dimenzí TCI jsou pro obě skupiny stejné. Sebehodnocení je u chlapců i u dívek negativně asociováno s tendencí vyhýbat se poškození (HA) a v kladném vztahu k dimenzi sebeřízení (SD). and Adolescent personality correlates of life satisfaction and self-esteem gender differences
The goal of the study was to assess which personality dimensions are connected to life satisfaction and self-esteem in adolescents on the basis of Cloninger‘s psychobiological model of temperament and character. The results are interpreted in the context of gender differences and in the relation to the five factors personality model. Life satisfaction and self-esteem are negatively connected to the harm avoidance (HA) temperament dimension and positively to the self-directedness (SD) character dimension in the whole sample. The cooperativeness (CO) character dimension correlating positively with life satisfaction but not with the self-esteem has a discriminative value. The self-esteem is evidentially higher in boys, in life satisfaction no convincing differences between boys and girls were found. The relations of life satisfaction to personality dimensions according to Cloninger are different. Life satisfaction in boys is connected to the cooperativeness (CO) character dimension only while it is not correlated to this dimension in girls. Life satisfaction is negatively associated to the harm avoidance (HA) temperament dimension and positively connected to the self-directedness (SD) character dimension in girls. The relations of self-esteem and personality dimensions of TCI are equal in both the groups. Self-esteem is both in boys and girls negatively associated to the harm avoidance (HA) temperament dimension and positively connected to the self-directedness (SD) character dimension.
Predkladaná štúdia sa zaoberá vzťahom sebaúcty a úspešnej verifikácie významných rolových identít mužov a žien. Cieľom práce bolo preveriť zistenia v oblasti teórie identity symbolického interakcionizmu na slovenskej výskumnej vzorke. Výskumná vzorka pozostávala zo 172 respondentov/tiek, aktuálne zamestnaných a žijúcich s partnerom/kou v spoločnej domácnosti. Miera sebaúcty bola zisťovaná Rosenbergovou škálou sebahodnotenia. Mobbing bol skúmaný pomocou The Negative Acts Questionnaire a Dotazníkom zameraným na zisťovanie mobbingu na pracovisku a v rodine. Na zistenie miery úspešného rodinného a pracovného sebapotvrdenia bola zostrojená špeciálna metodika. Zistené boli genderové rozdiely vo významných prediktoroch variancie sebaúcty, ktoré sú považované za dominantné rolové identity. U mužov to bola hlavne práca, u žien bolo zistené rovnomerné zastúpenie pracovných a rodinných identít. Potvrdili sa aj ďalšie rodové rozdiely vo vplyve mobbingu na sebaúctu respondentov/ tiek. Pokles sebaúcty pracovne mobovaných sa prejavil len u mužov.
Lidé s vyšší mírou sebehodnocení vykazují nízkou míru neuroticismu a vysokou míru přívětivosti, svědomitosti, extraverze a otevřenosti vůči zkušenosti, což by mohly být ideální předpoklady pro pozici výchovného pracovníka na dětském táboře. Cílem práce bylo zjistit, zda existuje rozdíl v sebehodnocení a rysech osobnosti u výchovných pracovníků a běžnou populací. Výzkumu se dobrovolně účastnilo 1153 respondentů (18 – 40 let), z toho 563 výchovných pracovníků a 590 respondentů z běžné populace. Data byla získávána pomocí online dotazníku, který se skládal z demografických otázek, RSES a BFI – 44. K analýze výsledků jsme využili deskriptivní statistiku a T–test pro nezávislé výběry. Výchovní pracovníci vykazují vyšší hodnotu sebehodnocení, a všech faktorů kromě neuroticismu, zde byly hodnoty nižší. Vedoucími se častěji stávají bývalí účastníci dětských táborů. Výsledky lze uplatnit při výběru vhodných vedoucích na pozice výchovných pracovníků. and People with a higher level of self-esteem show a low level of neuroticism and a high level of friendliness, conscientiousness, extraversion, and openness to experience, which could be ideal preconditions for the position of an educator at a children's camp. This work aims to find out whether there is a difference in self-esteem and personality traits between educators and the general population. 1,153 respondents (18–40 years) participated in this research, where 563 were educators and 590 were respondents from the general population. Data were obtained using an online questionnaire, which consisted of demographic questions, RSES and BFI-44. Data were analyzed by basic descriptive statistics and T-test for independent selections. Educators show a higher value of self-esteem and of all other factors except for neuroticism, where lower values were recorded. Former participants in children's camps became educators more often. The results can be applied in the selection of suitable leaders for the positions of educators.
Pomáhajúce profesie sú vo zvýšenej miere vystavené riziku syndrómu vyhorenia, ktorý má negatívny dopad nielen na pracovnú oblasť, ale aj na celkovú kvalitu života. V tejto štúdii sme u študentov pomáhajúcich profesií skúmali vplyv sociálno-psychologického výcviku na úroveň syndrómu vyhorenia a takisto na úroveň osobnostných faktorov, ktoré sa vo vzťahu k vyhoreniu považujú za protektívne (sebaúcta, zmysel pre integritu).
V štúdii bol využitý kvázi experimentálny pre- test post- test výskumný dizajn, výskumu sa zúčastnilo 111 VŠ študentov psychológie a ošetrovateľstva rozdelených do experimentálnej a kontrolnej skupiny (priemerný vek 20,7; ±2,8; 86,1 % žien). Experimentálna skupina sa zúčastnila sociálno-psychologického tréningu v trvaní 6 mesiacov. Ako meracie nástroje boli použité štandardizované dotazníky SBI (School Burnout Inventory) pre hodnotenie úrovne vyhorenia, dotazník SOC (Sense of Coherence) merajúci zmysel pre integritu, a Rosenbergova škála sebaúcty (Rosenberg Self Esteem Scale). Na štatistické spracovanie sa aplikovala lineárna regresia a analýza rozptylu.
Výsledky ukázali, že sociálno-psychologický tréning mal pozitívny vplyv tak na úroveň vyhorenia, ako aj na úroveň osobnostných prediktorov syndrómu vyhorenia. Po absolvovaní tréningu sa úroveň vyhorenia v experimentálnej skupine významne znížila (95 % konfidenčný interval: 0,93, 9,25), zatiaľ čo v kontrolnej skupine nebola zaznamenaná zmena. Naopak zmysel pre integritu sa vo výskumnej skupine zvýšil (95 % konfidenčný interval: -9,11, -2,64). V prípade úrovne sebaúcty nebola zaznamenaná zmena ani vo výskumnej, ani v kontrolnej skupine.
Sociálno-psychologický výcvik sa ukázal ako účinná podporná metóda pozitívne ovplyvňujúca syndróm vyhorenia u študentov. Keďže mechanizmy zvládania záťaže využívané počas štúdia súvisia s copingovými stratégiami neskôr uplatňovanými v profesionálnej praxi, možno považovať túto metódu aj za účinný podporný nástroj prevencie vyhorenia pracovníkov pomáhajúcich profesií. and Helping professions are at a higher risk of burnout which has a negative impact not only on their professional performance but also on the overall quality of their life. In this research study we examined the effect of psychosocial training on the level of the burnout syndrome and the levels of personality factors that are supposed to have a protective function with regard to burnout (self-esteem, sense of coherence) in students of helping professions.
A quasi-experimental pre-test post-test design was used in this study. A total of 111 university students divided into an experimental and a control group were included in the research (age 20.7, ±2.8; 86.1 % females). The experimental group participated in a six-month psychosocial training program. Standardized questionnaires were used as measuring instruments, SBI (School Burnout Inventory) to assess the level of burnout, SOC questionnaire (Sense of Coherence) for measuring the sense of integrity and Rosenberg selfesteem scale. Linear regression and analysis of variance were applied to the statistical analysis of data. The results show that psychosocial training had a positive impact on the level of burnout, as well as on personality predictors of burnout. After completing the training, the level of burnout in the experimental group decreased significantly (95 % confidence interval: 0.93, 9.25), while in the control group no significant change was observed. On the other hand, sense of coherence in the research group has increased (95 % confidence interval: -9.11, 2.64). No significant changes were found in the self-esteem levels in either group.
Psychosocial training proved to be an effective supportive method positively influencing burnout in students of helping professions. Since coping strategies used during the study tend to be associated significantly with the strategies applied later in professional practice, this method can be considered to be an effective supportive tool in the prevention of burnout in helping professions.
Focusing on a subject largely neglected in mainstream Czech social stratification research so far, this study seeks to examine to what extent tertiary educational attainment and educational mobility are affected by personal factors, such as personality traits, physical attractiveness, and self-esteem. It is based on data drawn from a large-scale representative survey carried out in the Czech Republic (Neglected Human Capital Dimensions 2015) as the second follow-up to the OECD PIAAC project. The results show that physical attractiveness plays a significant role in tertiary educational attainment, especially in the humanities and social-science disciplines. As for personality traits, Openness to Experience and Extraversion are more beneficial for humanities degrees, whereas Neuroticism significantly decreases a person’s chances of obtaining a degree in science. Conscientiousness and Self-esteem have a positive impact on upward educational mobility. The study also finds that there are some gender differences in the strength of the effect of personality factors, and that this is especially true for the trait of Agreeableness., Petra Anýžová., and Obsahuje bibliografické odkazy