Táto štúdia prináša poznatky z oblasti subjektívnej pohody so zameraním na hodnoty a ciele. Na vzorke 234 vysokoškoláčok (89.7%) a vysokoškolákov (10.3%) z Pedagogickej fakulty PU v Prešove bol overovaný vzťah kongruencie a inkongruencie hodnôt a cieľov k subjektívnej pohode. Priemerný vek respondentov bol 21.1 rokov, so štandardnou odchýlkou 1.23. Výskumnými nástrojmi boli Dotazník hodnotových orientácií (PVQ 40), pre účely výskumu zostavený dotazník na zisťovanie cieľov, Škála emocionálnej habituálnej subjektívnej pohody (SEHP) a Škála celkovej životnej spokojnosti (CZS). Z analýzy výsledkov vyplýva, že osoby s kongruentnými hodnotami a cieľmi prežívali väčšiu subjektívnu pohodu ako osoby s inkongruentnými hodnotami a cieľmi, pričom rozdiely boli vysoko signifikantné pre afektívnu oblasť (pozitívne prežívanie a negatívne prežívanie), ako aj pre kognitívnu oblasť subjektívnej pohody (spokojnosť so životom).
Článok pojednáva o možnosti chápať dimenzieinternalita/externalita pri vysvetľovanínezamestnanosti ako dve nezávislé atribučné charakteristiky. Na základe faktorovej analýzy možných príčin nezamestnanosti bol identifikovaný interný a externý faktor vysvetľovania, ktoré umožnili vymedziť štyri typy nezamestnaných: 1. umiernený (nízky interný aj externý faktor); 2. externý; 3. interný; 4. ambivalentný (vysoký externý aj interný faktor). Vzájomnásúvislosť dĺžky nezamestnanosti a vysvetľovaniajej príčin ukázala, že dlhodobo nezamestnaní majú tendenciu vidieť ako závažnejšie interné aj externé príčiny, a že z metodologického pohľadu má význam skúmať tieto dve dimenzie, poskytujúce diferencovanejší pohľad na dynamiku kauzálnych atribúcií. Najrizikovejší typ nezamestnaného sa spája s ambivalentnými atribúciami, akcentujúci bezvýchodiskovosť zosituácie, začarovaný kruh sebaobviňovania a obviňovania spoločenských pomerov.
Cieľom výskumu bolo porovnať hodnoty a sebahodnotenie u dospievajúcich vyrastajúcich v centrách pre deti a rodinu (CDR) a u dospievajúcich vyrastajúcich v úplných rodinách. Výskumný súbor pozostával zo 63 dospievajúcich z centier pre deti a rodinu a 94 dospievajúcich z úplných rodín vo veku 15 – 20 rokov (M = 16,9; SD = 1,32). Na zistenie sebahodnotenia bola použitá Rosenbergova škála sebahodnotenia [RSES – Rosenberg Self-Esteem Scale, Rosenberg, 1965] a na zistenie hodnôt bol použitý Schwartzov dotazník hodnôt [PVQ – Portrait Value Questionnaire, Schwartz et al., 2001]. Zistili sme, že existuje štatisticky významný rozdiel medzi výskumnými skupinami v hodnotách univerzalizmus (p < 0,001; d = 0,95), sebariadenie (p < 0,001; d = 0,8), konformita (p < 0,05; d = 0,34), bezpečnosť (p < 0,01; d = 0,5) a benevolencia (p < 0,001; d = 0,587), zatiaľ čo pri hodnotách moc, úspech, stimulácia, hedonizmus a tradícia sme signifikantný rozdiel nezaznamenali. Adolescenti vyrastajúci v rodinách dosahovali vyššie skóre ako adolescenti vyrastajúci v centrách pre deti a rodinu v hodnotách univerzalizmus, sebariadenie, konformita, bezpečnosť a benevolencia. Pri sebahodnotení u dospievajúcich z centier pre deti a rodinu a u dospievajúcich vyrastajúcich v úplných rodinách bol zaznamenaný štatisticky významný rozdiel (p < 0,01; d = 0,461), pričom adolescenti vyrastajúci v centrách pre deti a rodiny dosahovali vyššie skóre. and The goal of this research was to compare values and self-esteem between adolescents growing up in the centres for children and families and adolescents growing up in complete families. The sample consisted of 63 adolescents from the centres for children and families and 94 adolescents from complete families, all of them aged from 15 to 20 (M = 16,9; SD = 1,32). To identify self-esteem, RSES – Rosenberg SelfEsteem scale (1965) was used and to identify values, PVQ – Portrait Value Questionnaire by Schwartz et al. (2001) was used. We discovered that there are significant differences between research groups in values universalism (p < 0,001; d = 0,95), self-direction (p < 0,001; d = 0,8), conformity (p < 0,05; d = 0,34), security (p < 0,01; d = 0,5) and benevolence (p < 0,001; d = 0,587), while we did not find statistically significant (p > 0,05) difference between groups in values: power, success, stimulation, hedonism and tradition. Adolescents growing up in families scored higher than adolescents growing up in centres for children and families in values universalism, self-direction, conformity, security and benevolence. We find a significant difference in self-esteem (p < 0,01; d = 0,461) between adolescents growing up in centres for children and family and those from complete families, whereas adolescents growing up scored higher.
Tento článek z pozůstalosti profesora Ladislava Tondla poukazuje na to, že hodnoty představují neodmyslitelný kontext komunikace a rozhodování. Vychází z předpokladu, že každý komunikační akt se odehrává za jistých okolností a podmínek, ve spojení se zjištěnou problémovou situací a ve vztazích s určitými potřebami a cíli a směry naší činnosti. Součástí těchto podmínek je soubor vlivů a okolností, které lze charakterizovat jako hodnotová atmosféra. Tato atmosféra a s ní spojené faktory mohou modifikovat význam dané komunikace, a to nejen v sémantickém smyslu, ale také ve smyslu relevance, důležitosti a potřebnosti daného sdělení., This posthumously published article by professor Ladislav Tondl argues that values present a necessary context of communication and decision making. Every communication act takes place under particular circumstances and conditions, in relation with an identified problematic situation and the corresponding needs and intentions or goals. A part of these conditions is made up of influences and circumstances that can be described as value environment. This environment can modify meaning of communication not only semnatically, but also in terms of relevance, importance and necessity of the message., and Ladislav Tondl.
Článek se zabývá problematickou politické korektnosti ve vztahu k feministické fi losofi i vědy. Zaměřuje pozornost na užší pojem politické korektnosti – hodnotově motivovanou nekorektní práci s fakty. Konstatuje, že navzdory explicitnímu soustředění feministických autorek a autorů na význam hodnot v projektu vědy nelze chápat feministickou fi losofi i vědy jako politicky korektní nebo jako vybízení k politicky korektní vědě. Naopak se politicky korektní argumentace v tomto užším smyslu mohou dopou- štět i práce vystupující proti feministické či politicky korektní agendě ve vědě., The paper deals with the question of political correctness with respect to feminist philosophy of science. It focuses on a narrower notion of political correctness – treating facts incorrectly due to value motives. It finds that despite the feminist authors’ explicit focus on the importance of values in the scientifi centerprise, feminist philosophy of science cannot be understood as politically correct or as promoting politically correct science. On the other hand, politically correct arguments (in this narrower sense) can be used also by works speaking against the feminist or politically correct agenda in science., and Ondřej Beran.