V tomto článku je formou teoretického prehľadu i výskumne analyzovaný vzájomný vzťah medzi zdravou komunikáciou, sebaúctou a vybranými osobnostnými črtami partnerov v manželských pároch. V teoretickej časti sme uvedené konštrukty definovali a poukázali na ich vzájomné vzťahy. Výskumu sa zúčastnilo 60 manželských párov (t. j. 120 respondentov) vo veku od 22 do 80 rokov. Testovacia metóda pozostávala z nami zostavených dotazníkov na mapovanie zdravej komunikácie a sebaúcty, ďalej z Rosenbergovej škály sebahodnotenia, sémantického diferenciálu a osobnostného dotazníka NEO-FFI. Cieľom nášho výskumu bolo zistiť špecifiká v používaní prvkov zdravej komunikácie v manželských pároch a hľadať ich vzájomné súvislosti s osobnostným profilom partnerov, ich sebaúctou, vnímaním seba samého, vnímaním partnera, s kvalitou komunikácie a tiež s vekom. V manželských pároch sa potvrdil signifikantne pozitívny vzťah medzi kvalitou komunikácie a úrovňou sebaúcty, prívetivosťou a svedomitosťou. Signifikantný vzťah bol zistený aj medzi osobnostnými črtami (neuroticizmus, extraverzia, svedomitosť) a sebaúctou. Potvrdil sa aj vzťah medzi manželmi vo vnímaní seba, partnera a kvality komunikácie. and The article, in both theoretical and research approach, analyses reciprocal relationships among effective communication, self-esteem and specific personality factors of spouses in married couples. In the theoretical part, we defined this three constructs and referred to their reciprocal relationships. There were 60 married couples (i.e. 120 respondents) between 22 to 80 years that took part in our research. Testing methods consisted of questionnaires for effective communication and self-esteem made by us, Rosenberg self-esteem scale, semantic differential scale and personal questionnaire NEO-FFI. The goal of our research was to find out specifics of using elements of effective communication in married couples; and also to enquire after their connections with personal profiles of spouses, their self-esteem, self-perception, perception of a spouse, quality of communication, and age. A significantly positive relation between effective communication and Self-esteem, Agreeableness and Conscientiousness in married couples was confirmed. The significant relationship was found between personal factors (Neuroticism, Extraversion, Conscientiousness) and Self-esteem. A relation between spouses in the perception of self, a spouse and quality of communication was also confirmed.
Predkladaná štúdia sa zaoberá vzťahom sebaúcty a úspešnej verifikácie významných rolových identít mužov a žien. Cieľom práce bolo preveriť zistenia v oblasti teórie identity symbolického interakcionizmu na slovenskej výskumnej vzorke. Výskumná vzorka pozostávala zo 172 respondentov/tiek, aktuálne zamestnaných a žijúcich s partnerom/kou v spoločnej domácnosti. Miera sebaúcty bola zisťovaná Rosenbergovou škálou sebahodnotenia. Mobbing bol skúmaný pomocou The Negative Acts Questionnaire a Dotazníkom zameraným na zisťovanie mobbingu na pracovisku a v rodine. Na zistenie miery úspešného rodinného a pracovného sebapotvrdenia bola zostrojená špeciálna metodika. Zistené boli genderové rozdiely vo významných prediktoroch variancie sebaúcty, ktoré sú považované za dominantné rolové identity. U mužov to bola hlavne práca, u žien bolo zistené rovnomerné zastúpenie pracovných a rodinných identít. Potvrdili sa aj ďalšie rodové rozdiely vo vplyve mobbingu na sebaúctu respondentov/ tiek. Pokles sebaúcty pracovne mobovaných sa prejavil len u mužov.
Pomáhajúce profesie sú vo zvýšenej miere vystavené riziku syndrómu vyhorenia, ktorý má negatívny dopad nielen na pracovnú oblasť, ale aj na celkovú kvalitu života. V tejto štúdii sme u študentov pomáhajúcich profesií skúmali vplyv sociálno-psychologického výcviku na úroveň syndrómu vyhorenia a takisto na úroveň osobnostných faktorov, ktoré sa vo vzťahu k vyhoreniu považujú za protektívne (sebaúcta, zmysel pre integritu).
V štúdii bol využitý kvázi experimentálny pre- test post- test výskumný dizajn, výskumu sa zúčastnilo 111 VŠ študentov psychológie a ošetrovateľstva rozdelených do experimentálnej a kontrolnej skupiny (priemerný vek 20,7; ±2,8; 86,1 % žien). Experimentálna skupina sa zúčastnila sociálno-psychologického tréningu v trvaní 6 mesiacov. Ako meracie nástroje boli použité štandardizované dotazníky SBI (School Burnout Inventory) pre hodnotenie úrovne vyhorenia, dotazník SOC (Sense of Coherence) merajúci zmysel pre integritu, a Rosenbergova škála sebaúcty (Rosenberg Self Esteem Scale). Na štatistické spracovanie sa aplikovala lineárna regresia a analýza rozptylu.
Výsledky ukázali, že sociálno-psychologický tréning mal pozitívny vplyv tak na úroveň vyhorenia, ako aj na úroveň osobnostných prediktorov syndrómu vyhorenia. Po absolvovaní tréningu sa úroveň vyhorenia v experimentálnej skupine významne znížila (95 % konfidenčný interval: 0,93, 9,25), zatiaľ čo v kontrolnej skupine nebola zaznamenaná zmena. Naopak zmysel pre integritu sa vo výskumnej skupine zvýšil (95 % konfidenčný interval: -9,11, -2,64). V prípade úrovne sebaúcty nebola zaznamenaná zmena ani vo výskumnej, ani v kontrolnej skupine.
Sociálno-psychologický výcvik sa ukázal ako účinná podporná metóda pozitívne ovplyvňujúca syndróm vyhorenia u študentov. Keďže mechanizmy zvládania záťaže využívané počas štúdia súvisia s copingovými stratégiami neskôr uplatňovanými v profesionálnej praxi, možno považovať túto metódu aj za účinný podporný nástroj prevencie vyhorenia pracovníkov pomáhajúcich profesií. and Helping professions are at a higher risk of burnout which has a negative impact not only on their professional performance but also on the overall quality of their life. In this research study we examined the effect of psychosocial training on the level of the burnout syndrome and the levels of personality factors that are supposed to have a protective function with regard to burnout (self-esteem, sense of coherence) in students of helping professions.
A quasi-experimental pre-test post-test design was used in this study. A total of 111 university students divided into an experimental and a control group were included in the research (age 20.7, ±2.8; 86.1 % females). The experimental group participated in a six-month psychosocial training program. Standardized questionnaires were used as measuring instruments, SBI (School Burnout Inventory) to assess the level of burnout, SOC questionnaire (Sense of Coherence) for measuring the sense of integrity and Rosenberg selfesteem scale. Linear regression and analysis of variance were applied to the statistical analysis of data. The results show that psychosocial training had a positive impact on the level of burnout, as well as on personality predictors of burnout. After completing the training, the level of burnout in the experimental group decreased significantly (95 % confidence interval: 0.93, 9.25), while in the control group no significant change was observed. On the other hand, sense of coherence in the research group has increased (95 % confidence interval: -9.11, 2.64). No significant changes were found in the self-esteem levels in either group.
Psychosocial training proved to be an effective supportive method positively influencing burnout in students of helping professions. Since coping strategies used during the study tend to be associated significantly with the strategies applied later in professional practice, this method can be considered to be an effective supportive tool in the prevention of burnout in helping professions.