Genológia vytvára podložie literárnovedného výskumu v jeho predmetoch venovaných histórii, teórii, kritike, komparatistike, areálu. Tradičný výklad problematiky druhov a žánrov sa otvoril synkretizmu, čím sa uvoľnili pôvodné schémy/morfológia jednotlivých žánrov. Výskum genológie a medziliterárnych kontaktov literatúr nadväzuje na problematiku teórie umeleckého textu a na autorskú realizáciu umeleckého textu, jeho poetológiu a literárnu estetiku. Literárna veda vo vzťahu ku genológii si všíma metodológiu literárnej histórie. and Genology creates the foundation of literary-scientific research in its subjects dealing with the history, theory, criticism, comparative literature, defined area. The traditional interpretation of genres was opened to syncretism, thereby releasing the original schemes / morphology of different genres. Research of genology and interliterary contacts follows the issue of the theory of artistic text and author's realization of the artistic text, its poetology and literary aesthetics. Literary studies in relation to genology is focused on methodology of literary history.
Predmet záujmu o osobnosť, tvorivý a kultúrny štatút výnimočnej osobnosti slovenských spoločenských dejín, o Štefana Krčméryho, sa spája so slovenskou literárnou históriou a so skutočnosťou, že sa záverečná časť jeho tvorivého a osobného života v päťdesiatych rokoch minulého storočia beletrizuje. Anton Baláž z poznania literárnej histórie vyňal časť Krčméryho života v neliterárnych súvislostiach. Do času a do vývinu umiestnená látka a tematika, v ktorej sa zložitým spôsobom dotýka politikum a umenie, história a život jednotlivca, sa pričinením Antona Baláža premieňa na syntézu komorne utváranú z detailov života umelca, z osudu jeho umeleckých textov a dotvára svedectvo o skutočnostiach, názvoch, realitách a kontextoch dobového kultúrneho a literárneho života. Takýto zámer nasledoval prozaik, keď vydal beletrizované svedectvo o osude života všestranného umelca o slovenskej literatúre v 20. storočí. and The subject of personal interest, the creative and cultural status of the outstanding personality of Slovak social history, about Štefan Krčméry, is connected with the Slovak literary history and the fact that the final part of his creative and personal life fades in the fifties of the last century. Anton Balage, from the knowledge of literary history, took part of Krčméry's life in non-literary contexts. In time and in development, a substance and subject in which the politics and art, the history and the life of the individual are touched, are transformed by Anthony Balage' s synthesis into a chamber-synthesis synthesized from the details of the artist's life, from the fate of his artistic texts and complements the testimony of the facts, realities and contexts of contemporary cultural and literary life. This was followed by the prose writer when he published a fictional testimony about the fate of the life of a versatile artist about Slovak literature in the 20th century.
Literárny vedec Vladimír Petrík patril do výraznej generácie povojnových absolventov filologického štúdia na Univerzite Komenského. Prirodzene svoj kontakt s literárnym životom, literatúrou a jej tvorcami začínal ako literárny kritik v polovici minulého storočia, aby podstatnú časť svojho profesijného pôsobenia v slovenskej literárnej vede spojil s literárnou históriou. Čas aj aktivity jeho generácie prirodzene ustúpili na začiatku milénia mladým kolegom, medzi nimi získal V. Petrík odborný, kolegiálny a ľudský rešpekt pre svoju odbornosť a spôsob, akým sa vyrovnával s vývinom a jeho náročným spoločenským, hodnotovým a personálnym obsahom. Vladimír Barborík a Magdalena Bystrzak sa k osobnosti literárneho historika vrátili, spracovali a doplnili jeho nedokončený rukopis venovaný osobnosti Alexandra Matušku a vývinu slovenskej literárnej vedy v ich vzájomnom prepojení. and Vladimír Petrík belonged to a significant generation of post-war graduates of philological studies at Comenius University. Naturally, he began his contact with literary life, literature and its creators as a literary critic in the middle of the last century, to associate a substantial part of his professional activity in Slovak literary criticism with literary history. The time and activities of his generation naturally retreated at the beginning of the millennium to young colleagues, among them V. Petrík gained professional, collegial and human respect for his expertise and the way he coped with the development and its demanding social, value and personal content. Vladimír Barborík and Magdalena Bystrzak returned to the personality of the literary historian, processed and completed his unfinished manuscript devoted to the personality of Alexander Matuška and the development of Slovak literary criticism in their interconnection.
Štúdia otvorila tému žánrov literárnej biografie. Osobitný prístup k tejto problematike prezentoval Peter Liba, ktorý načrtol ako prvý v slovenskom literárnovednom prostredí systém žánrov literárnej biografie. Na základe tohto systému autor štúdie analyzoval autorský portrét P. O. Hviezdoslava od českého básnika a literárneho historika Františka Táborského. Z hľadiska typu biografie ho vyhodnotil ako príležitostnú literárnu biografiu. Jej analýzou a komparáciou s výsledkami doterajšieho hviezdoslavovského výskumu dospel k záveru, že Táborský predstavil Hviezdoslava ako reprezentanta národa, ktorý svojou literárnou tvorbou, plnou obrazov osobného i národného utrpenia, plnil v národe nielen estetické, ale aj nadosobné kultúrno-spoločenské a politické funkcie. and The study has opened up the topic of genres of literary biography. A special approach to this issue was presented by Peter Liba, who was the first to outline a system of genres of literary biography in the Slovak literary milieu. Based on this system, the author of the study analysed the author's portrait of P. O. Hviezdoslav by the Czech poet and literary historian, František Táborský. In terms of the type of biography, he evaluated it as an occasional literary biography. By analysing it and comparing it with the results of Hviezdoslavian research to date, he came to the conclusion that Táborský introduced Hviezdoslav as a representative of a nation who, with his literary work full of images of personal and national suffering, performed not merely aesthetic but also supra-cultural, social, and political functions.
Posledné desaťročia venujú slovenská literárna veda a kultúrna publicistika pozornosť po slovensky písanej literatúre mimo územia Slovenska. Týmto záujmom dopĺňa potrebné poznanie o kultúre a tvorivosti Slovákov žijúcich mimo nášho územia, ktorí si udržiavajú jazykom kontakt s územím svojich predkov. K silným zázemiam slovenského jazyka, literárnej tvorby a výskumu patrí univerzitné prostredie v Novom Sade, kde pôsobí Jarmila Hodoličová. Príspevok sa sústredil na jej literárnovedné práce o tvorbe pre mladých čitateľov a o slovenskom kultúrnom zázemí vo Vojvodine. and For the last decades, Slovak literary science and cultural journalism have been paying attention to Slovak literary literature outside Slovakia. This interest complements the necessary knowledge of the culture and creativity of Slovaks living outside of our territory, who maintain their contact with the territory of their ancestors. The strong backgrounds of the Slovak language, literary creation and research include the university environment in Novom Sade, where Jarmila Hodoličová works. The contribution focused on her literary work on creation for young readers and on the Slovak cultural background in Vojvodina.