Literárny vedec Vladimír Petrík patril do výraznej generácie povojnových absolventov filologického štúdia na Univerzite Komenského. Prirodzene svoj kontakt s literárnym životom, literatúrou a jej tvorcami začínal ako literárny kritik v polovici minulého storočia, aby podstatnú časť svojho profesijného pôsobenia v slovenskej literárnej vede spojil s literárnou históriou. Čas aj aktivity jeho generácie prirodzene ustúpili na začiatku milénia mladým kolegom, medzi nimi získal V. Petrík odborný, kolegiálny a ľudský rešpekt pre svoju odbornosť a spôsob, akým sa vyrovnával s vývinom a jeho náročným spoločenským, hodnotovým a personálnym obsahom. Vladimír Barborík a Magdalena Bystrzak sa k osobnosti literárneho historika vrátili, spracovali a doplnili jeho nedokončený rukopis venovaný osobnosti Alexandra Matušku a vývinu slovenskej literárnej vedy v ich vzájomnom prepojení. and Vladimír Petrík belonged to a significant generation of post-war graduates of philological studies at Comenius University. Naturally, he began his contact with literary life, literature and its creators as a literary critic in the middle of the last century, to associate a substantial part of his professional activity in Slovak literary criticism with literary history. The time and activities of his generation naturally retreated at the beginning of the millennium to young colleagues, among them V. Petrík gained professional, collegial and human respect for his expertise and the way he coped with the development and its demanding social, value and personal content. Vladimír Barborík and Magdalena Bystrzak returned to the personality of the literary historian, processed and completed his unfinished manuscript devoted to the personality of Alexander Matuška and the development of Slovak literary criticism in their interconnection.