Objectives and hypotheses. It was expected that income and its rate of deterioration as an economic factor, insufficient opportunities to talk to others and subjective feelings of isolation as social variables, and worries about income impairment, worries related to Covid-19, low tolerance of uncertainty, rumination, and catastrophizing as psychological variables, will reduce the frequency of positive experiencing, increase the frequency of negative experiencing and the number of depressive symptoms. On the other hand, personal belief in a just world and a positive reappraisal were expected to positively affect the research variables. Sample and settings. The online data collection was carried out at the end of April 2020 at the peak of the number of people affected by the disease in Slovakia. It was a stratified selection of N = 1108 persons, taking into account the proportional representation of persons from the territory of the whole republic., Statistical analysis. Variable relationships were tested using PLS-SEM (Partial Least Squares – SEM). This procedure was preferred for three reasons: the exploratory nature of complex models, the predictive orientation of models, and the measurement of multiple variables with one-item questioning. Results. Three predictors out of 16 tested had a positive relationship to the frequency of positive experiencing as an affective component of subjective well-being – subjectively assessed health, personal belief in a just world, and a positive reappraisal; rumination was in a negative relationship. Six predictors were related to the frequency of negative experiencing as an affective component of subjective well-being and to symptoms of depression – in addition to the four mentioned above, it was age and worries about income impairment: with higher age, the frequency of negative experiencing and the number of depressive symptoms decreased, and a positive relation had also variables: subjective assessment of health, personal belief in a just world and a positive reappraisal., Worries about income impairment and rumination had a relationship to the frequency of negative experiencing and depressive symptoms. Study limitations. Cross sectional research did not provide information on changes in the affective component of subjective well-being and depressive symptoms of the Slovak population as a result of the pandemic, as the obtained data could not be compared with the results of the same participants from the period before the pandemic. Although this research can be considered representative in several aspects, the validity of the findings is limited by the fact that no specific groups were included in the sample – e.g. the most vulnerable groups were medical staff and the elderly over 70 years of age. Also, those who were ill or suspected of having Covid-19 were excluded from the analysis. Finally, data collection via the Internet presupposes a certain standard of living of respondents, Cieľom štúdie bolo zistiť, aký vzťah majú ekonomické a sociálne faktory v čase vrcholenia pandémie Covid-19 k afektívnej zložke subjektívnej pohody a symptómom depresie obyvateľov Slovenska, a ako sú tieto premenné ovplyvnené subjektívne prežívanými obavami a vybranými psychologickými charakteristikami opytovaných osôb. Bolo očakávané, že príjem a miera jeho zhoršenia ako ekonomický faktor, nedostatočné možnosti rozprávať sa s inými a subjektívny pocit izolovanosti ako sociálne premenné, obavy zo zhoršenia príjmu, obavy z ochorenia Covid-19, nízka miera tolerancie neurčitosti, ruminácia a katastrofizácia ako psychologické premenné, budú znižovať frekvenciu pozitívneho prežívania, zvyšovať frekvenciu negatívneho prežívania a počet symptómov depresie. Na druhej strane bolo očakávané, že osobná viera v spravodlivý svet a pozitívne prehodnotenie budú pozitívne ovplyvňovať sledované premenné. Demografické premenné a zdravotné charakteristiky opytovaných osôb boli kontrolované. On-line zber výskumných dát bol realizovaný koncom mesiaca apríl 2020 v čase kulminácie počtu chorobou postihnutých osôb na Slovensku., Išlo o stratifikovaný výber N = 1108 osôb so zohľadnením proporcionálneho zastúpenia osôb z územia celej republiky – každý z ôsmich samosprávnych krajov Slovenska bol zastúpený proporcionálnym počtom opytovaných osôb (rozpätie 105–164 osôb). Výskumná vzorka bola z hľadiska zastúpenia rodu a čiastočne aj rodinného stavu vyvážená, z hľadiska veku išlo o dospelé osoby vo veku 18 až 70 rokov a z hľadiska typu ekonomickej aktivity prevažovali zamestnané osoby, resp. osoby, ktoré mali v čase výskumu vlastný príjem. Štatistická analýza. Vzťahy premenných boli testované pomocou PLS-SEM (partial least squares – SEM). Táto procedúra bola uprednostnená z troch dôvodov: exploratívna povaha komplexných modelov, predikčná orientácia modelov a meranie väčšieho počtu premenných s jedno-itemovým opytovaním. Prezentované sú výsledky deskrip- tívnej analýzy meraných premenných, evalu- ácia modelov merania a evaluácia testovaných modelov. Tri prediktory zo 16 testovaných mali pozitívny vzťah k frekvencii pozitívneho prežívania ako afektívneho komponentu subjektívnej pohody – subjektívne hodnotené zdravie, osobná viera v spravodlivý svet a pozitívne prehodnotenie, ruminácia bola v negatívnom vzťahu., and Šesť prediktorov malo vzťah k frekvencii negatívneho prežívania ako afektívneho komponentu subjektívnej pohody a k symptómom depresie – okrem štyroch vyššie uvedených, to bol vek a obavy zo zhoršenia príjmu: s vyšším vekom frekvencia negatívneho prežívania a počet symptómov depresie klesali a pozitívny vzťah mali aj subjektívne hodnotené zdravie, osobná viera v spravodlivý svet a pozitívne prehodnotenie. Obavy zo zhoršenia príjmu a ruminácia mali vzťah k frekvencii negatívneho prežívania a depresívnej symptomatológii. Prierezový výskum neposkytol informáciu o zmenách afektívnej zložky subjektívnej pohody a symptómov depresie obyvateľov Slovenska v dôsledku pandémie, lebo získané dáta nebolo možné porovnať s vý- sledkami tých istých osôb z obdobia pred pan- démiou. Napriek tomu, že výskum možno z via- cerých aspektov považovať za reprezentatívny, platnosť zistení je obmedzená tým, že do vzorky neboli zaradené špecifické skupiny – napr. najohrozenejšie skupiny, akými bol zdravotnícky personál, staršie osoby nad 70 rokov a ďalej, z analýzy boli vylúčené osoby, ktoré boli choré na Covid-19 alebo mali na toto ochorenie podozrenie. A konečne, zber údajov prostredníctvom internetu predpokladá určitý životný štandard respondentov. Psychologické a politické indikácie sú uvedené v závere štúdie.
Táto štúdia prináša poznatky z oblasti subjektívnej pohody so zameraním na hodnoty a ciele. Na vzorke 234 vysokoškoláčok (89.7%) a vysokoškolákov (10.3%) z Pedagogickej fakulty PU v Prešove bol overovaný vzťah kongruencie a inkongruencie hodnôt a cieľov k subjektívnej pohode. Priemerný vek respondentov bol 21.1 rokov, so štandardnou odchýlkou 1.23. Výskumnými nástrojmi boli Dotazník hodnotových orientácií (PVQ 40), pre účely výskumu zostavený dotazník na zisťovanie cieľov, Škála emocionálnej habituálnej subjektívnej pohody (SEHP) a Škála celkovej životnej spokojnosti (CZS). Z analýzy výsledkov vyplýva, že osoby s kongruentnými hodnotami a cieľmi prežívali väčšiu subjektívnu pohodu ako osoby s inkongruentnými hodnotami a cieľmi, pričom rozdiely boli vysoko signifikantné pre afektívnu oblasť (pozitívne prežívanie a negatívne prežívanie), ako aj pre kognitívnu oblasť subjektívnej pohody (spokojnosť so životom).
Objective. Although Psychological capital has encountered increasing research interest in recent years, the scale for measuring PsyCap is absent in the Slovak language. In the present pre-registered study, the authors provide the initial results of the adaptation of the Revised Compound Psychological Capital Scale to the Slovak language. Method. A cross-sectional study with N = 262 people has been conducted. CPC-12R and measures of theoretically related constructs have been used.Results. With regards to evidence for factor validity, the authors found that the default higher-order model (PsyCap as a second-order factor & four first-order dimensions – hope, optimism, self-efficacy, and resilience) provided an acceptable fit to the data. With regards to evidence for convergent and divergent validity, the authors found that, as hypothesized, CPC-12R was related to a set of variables covering: A) a more specific work-related domain, B) more general well-being, and also C) more stable personality traits. More specifically, the scale correlated with work satisfaction, staying intentions, and three aspects of engagement (namely vigor, absorption, and dedication). Furthermore, the scale correlated with subjectively perceived stress, life satisfaction, and emotional components of habitual well-being. The scale was also related Submitted: 21. 1. 2022; P. K., Department of Psychology, Faculty of Arts, Pavol Jozef Šafárik University in Košice, Moyzesova 9, 040 01 Košice, Slovakia; e-mail: pavol.kacmar@upjs.skThis work was supported by the Slovak Research and Development Agency, Contract no. APVV-20-0319, by the grant agency of The Ministry of Education, Science, Research and Sport of the Slovak Republic VEGA Contract no. 1/0853/21, and by the Czech Science Foundation no. GA20-03810S. Open data, analytical code and pre-registration can be found at: osf.io/b4j57/.to Big-five personality domains, such as extra-version, conscientiousness, and negative emotionality, but not to the aesthetic sensitivity facet (considered as evidence for divergent validity). With regard to evidence for concurrent validity, the authors found that CPC-12R was strongly related to PCQ12 and both scales were related to other variables of interest to a similar degree.Limitations. Cross-sectional design and convenience sampling are the main limitations of the present study. and Cieľ. Napriek tomu, že je v posledných rokoch venovanej Psychologickému kapitálu stále viac výskumnej pozornosti, škála, ktorá by tento konštrukt zachycovala v slovenskom jazyku, absentuje. V tejto predregistrovanej štúdii sa autori preto podujali na adaptovanie revidovanej Compound Psychological Capital scale (CPC-12R) do slovenského jazyka a na predstavenie úvodných faktorových, konvergentných, divergentných a súbežných dôkazov validity.Metódy. Výskumný súbor tvorilo 262 účastníkov. Boli využité CPC-12R a ďalšie škály, týkajúce sa rôznych oblastí (sféra práce, duševnej pohody a osobnostných čŕt). Výsledky. Čo sa týka dôkazov validity, týkajúcich sa faktorovej štruktúry, primárny model druhého rádu (PsyCap ako faktor druhého rádu a 4 subfaktory) ukázal predbežne akceptovateľné parametre. Čo sa týka konvergentných a divergentných dôkazov validity, výsledky ukázali, že škála súvisela s premennými z oblasti práce, všeobecnejšie chápanou duševnou pohodou, ako aj stabilnejšimi osobnostnými čŕtami. Presnejšie, škála bola vo vzťahu s pracovnou spokojnosťou (r=.45), úmyslom zotrvať v organizácii (r=.24), ako aj angažovanosťou a jej troma zložkami (r=.52, .36, a .24). Škala sa taktiež ukázala byť vo vzťahu so subjektívne vnímaným stresom (r=-.53), životnou spokojnosťou (r=.56) a viac emočne ladeným aspektom v intenciách pozitívneho (r=.50) a negatívneho (r=-.46) komponentu habituálnej životnej pohody. Okrem toho sa súvis preukázal s črtami modelu veľkej päťky, ako extraverzia (r=.44), svedomitosť (r=.36) a negatívna emocionalita (r=-.59), ale nie s estetickou senzitivitou (r=.02) (dôkaz divergentnej validity). Čo sa týka súbežných dôkazov validity, výsledky poukázali na to, že CPC-12R bolo v tesnom vzťahu s PCQ12 a to aj vtedy, keď autori zobrali do úvahy potenciálnu jazykovú bariéru účastníkov výskumu. Limity. Medzi hlavné limity patria predovšetkým prierezový charakter štúdie a príležitostný výber výskumného súboru. Závery. Štúdia prináša CPC-12R do slovenského jazykového prostredia a ponúka úvodne dôkazy pre viaceré druhy validity.
Objectives. Although various mental health-re-lated consequences of the COVID-19 pandemic have been documented, there has been far less attention given to potential protective factors. Questions and hypotheses. In the present study, authors examined the role of three types of positive expectancies - optimism, hope, and self-efficacy - as predictors of well-being and anxiety. Furthermore, authors examined the role of coping strategies as a potential mediator between expectancies and criterion variables.Sample and settings. The present study was con-ducted during the COVID-19 outbreak in Slo-vakia after a national emergency was declared (N=1011). Additionally, longitudinal follow up was conducted after a national lockdown (N=391). Statistical analysis. Multi-model linear regres-sion (the Bayesian approach) and simple me-diation analysis (the Frequentist approach) were used to answer research questions. Results. In the main study with N=1011 partici-pants sampled after a national emergency was declared, the role of optimism in predicting anx-iety and well-being was corroborated. Moreo-ver, this finding was replicated after a national lockdown and the degree to which Coronavirus was considered dangerous served as a potential mediator. Besides optimism, self-efficacy nega-tively predicted anxiety, and subscales of hope predicted well-being. Additionally, the role of coping strategies as potential mediator was ex-amined. In follow up with N=391 respondents who decided to participate after the national lockdown, authors found an indirect effect of optimism on well-being and anxiety through dysfunctional coping. Limitations. The present study has some limita-tions that should be reflected upon. For exam-ple, convenience sampling was used. Moreover, interpretations related to causality should be avoided and the specificity of the effect in re-lation to pandemic situation should be further examined in future research. and Ciele. V predošlých výskumoch boli dokumen-tované rôzne dopady pandémie COVID-19 na mentálne zdravie. Menej pozornosti však bolo venovanej tomu, ktoré faktory tu môžu zohrávať protektívnu rolu.Otázky a hypotézy. Predkladaná štúdia sa zaobe-rá tým, akú rolu zohrávali tri druhy pozitívnych očakávaní (optimizmus, nádej a sebaúčinnosť) v rámci subjektívnej pohody a prežívanej úz-kosti počas nástupu prvej vlny pandémie CO-VID-19 na Slovensku. Súbor a metódy. Výskum bol realizovaný po tom, ako bol na Slovensku vyhlásený núdzový stav (N = 1011). Autori zisťovali sme subjektív-nu pohodu, aktuálne prežívanú úzkosť, tri druhy očakávaní (nádej, optimizmus a všeobecnú se-baúčinnosť) a to, do akej miery vnímali účastní-ci výskumu koronavírus ako nebezpečný. Druhý zber dát sa konal po celoštátnom lockdowne (N = 391). Tu sa autori zamerali na stratégie zvládania. Analýzy. V rámci analýzy dát boli využité dva postupy. Prvý bol reprezentovaný lineárnou re-gresiou pracujúcou s viacerými modelmi (Bay-esiánsky prístup), druhý mediačnou analýzou (Frekventistický prístup). Výsledky. V hlavnej časti (N = 1011), realizo-vanej krátko po vyhlásení núdzového stavu, sa ako dôležitý prediktor ukázal predovšetkým op-timizmus. Pozitívne predikoval subjektívnu po-hodu a negatívne prežívanú úzkosť. Zmienený vzťah bol sprostredkovaný tým, do akej miery považovali účastníci výskumu koronavírus za nebezpečný. Okrem toho, sebaúčinnosť nega-tívne predikovala prežívanú úzkosť a subškály nádeje predikovali subjektívnu pohodu. V nad-väzujúcom zbere dát (N = 391), uskutočnenom po prvom lockdowne, sa autori zamerali na rolu stratégii zvládania ako potenciálneho mediátora vo vzťahu medzi očakávaniami a kritérialnými premennými. Tu sa ako jeden z potenciálne dô-ležitých mechanizmov ukázali predovšetkým dysfunkčné stratégie zvládania stresu. Limity. Medzi limity možno zaradiť príležitost-ný výber výskumného súboru a to, že otázka, týkajúca sa toho, do akej miery tu šlo o vzťah špecifický pre pandémiu, zostáva aj naďalej otvorená. Okrem toho je nevyhnutné, aby výz-kumníci zostali pri vyjadrovaní sa k otázke kau-zality nanajvýš opatrní.