The paper deals with detecting of selected chemical substances, compounds and undesirable chemical compounds in the examined lubricants. Measurements were performed by spectrometer Nicolet 6700 FT-IR. Infrared spectroscopy is an optical non-destructive analytical method, which provides quick and comprehensive information about the condition of the lubricant. This method is used for determination of parameter changes in the oil. The oil contamination by other products can be detected by mentioned method. The infrared spectrometer uses two methods of measurement (transmission and reflective). The principle of the transmission method is the absorption of infrared radiation by the sample. During the transition the changes in rotation-vibrational energy states of the molecule occur in dependence on the molecule dipole moment variations. Nicolet 6700 FT-IR spectrometer is variable spectrometric system suitable for wide range of analytic applications. The analysis of absorption spectrum in the middle infrared part of the spectrum (from 7.800 cm-1 and 350 cm-1) is possible to realize by spectrophotometer Nicolet 6700. and Príspevok sa zaoberá zisťovaním prítomnosti vybraných chemických látok a zlúčenín v skúmaných mazivách a tiež prítomnosťou nežiaducich chemických zlúčením v mazive, ktoré sme zistili pomocou spektrometra Nicolet 6700 FT-IR. Infračervená spektroskopia je optická nedeštruktívna analytická metóda, ktorá poskytuje rýchle a komplexné informácie o stave použitého maziva a využíva sa na stanovenie zmien oleja, napr. pri olejoch pre plynové motory sa touto metódou stanovuje oxidácia, nitrácia a sulfanácia oleja. Touto metódou sa dá zistiť aj kontaminácia oleja iným olejom, alebo produktom, ale aj vodou. V infračervenom spektrometri sú používané dve techniky merania, a to transmisné a reflektančné (reflexné). Princípom transmisnej metódy je absorpcia infračerveného žiarenia pri prechode vzorkou, pri ktorej dochádza k zmenám rotačno-vibračných energetických stavov molekuly v závislosti na zmenách dipólového momentu molekuly. Nicolet 6700 FT-IR Spektrometer je variabilný spektrometrický systém vhodný pre najširšiu škálu analytických aplikácií. Nicolet 6700 je spektrofotometer pre strednú infračervenú oblasť a je určený pre meranie absorpčných spektier v MIR (stredný rozsah IČ, od 7 800 cm-1až do 350 cm-1).
This project deals with calibration of experimental texturemetre at tensile and compressive loading. We have used the samples of European walnuts for the etalon calibration. We tested compressive loading and on the walnut. Measurements was realised on Stentor Andilog 1000 and on the developed texturemetre. These equipment recorded force and displacement. We could use those data, which were gathered to create dependencies of every device. We created correlations for each measurement. Also we could determine the accuracy of the equipments with apply of the coefficient of correlation. We could determine the linearity of the equipment with the help of the regression method. and Táto práca sa zaoberá kalibráciou vývojového textúrometra pri zaťažení materiálu tlakom. Pre dosiahnutie kalibrácie boli merané vzorky orecha vlašského zaťažené na tlak. Merania boli realizované na zariadení Stentor Andilog 1000 a na vývojovej trhačke. Prístroje zaznamenávali silu a premiestnenie. Z týchto údajov potom boli zostrojené grafické závislosti. Boli vytvorené korelačné tabuľky pre jednotlivé merania. Pomocou koeficientu korelácie sme zistili, že meracie zariadenia sú s vysokou pravdepodobnosťou zhodné. Pomocou regresnej metódy bolo dokázané, že existuje nelinearita pri vyššom zaťažení.
The value of emissivity is the basic correction factor in a measurements models all measures for noncontact temperature measurements. This factor is explicitly applied by measurements and implicitly by primary calibration when is the part of the calibration constant. increasing demand on precision of temperature measurements stimulates also necessity precise and accurate measurements of the emissivity value. and V meracích modeloch meradiel pre bezkontaktné meranie teploty je hodnota emisivity meraného povrchu základným korekčným faktorom. Tento korekčný faktor sa v meracom modely aplikuje ako explicitne pri prevode meraného signálu úmerného energii vyžarovanej meraným predmetom na termodynamickú teplotu tohto povrchu, tak aj implicitne pri prvotnej kalibrácii, kedy je súčasťou kalibračnej konštanty. Rastúce nároky na správnosť merania vyvolávajú potrebu na správnosť merania tejto veličiny, zvlášť na úrovni kalibračných prostriedkov ako sú modely čiernych telies a kalibračné terče.
Autor porovnáva koncepciu merania, ktorá sa uplatňuje v psychológii, s koncepciou merania v prírodných vedách, reprezentovanou heslami medzinárodného metrologického slovníka. Odmieta chápanie merania ako priraďovania čísel objektom a tzv. nominálnu škálu. Meranie pokladá za užší pojem než kvantifikácia. Psychologická kvantifikácia nie je meraním, ale pravdepodobnostným odhadom úrovne latentnej premennej, ktorej existenciu iba predpokladáme (na rozdiel od reálne existujúcich veličín v prírodných vedách). and The author compares the concept of measurement as applied in psychology with the concept of measurement in natural sciences represented by entries in the international dictionary of metrology. He rejects the concept of measurement as assigning numbers to objects and so-called “nominal scale”. The author considers the measurement a less broad concept then quantification. Psychological quantification is not a measurement but a probabilistic assessment of a latent variable level that we only presume (contrary to really existing quantities in natural sciences).
Innovations in the field of automation and measurement are needed for science and research in all spheres of modern technologies. The future brings with itself the necessity of technological parameters optimization in order to reduce the costs and increase the production. This article is focused on the evaluation of threads measurements by the optical sensor Zeiss O-Inspect 322, the statistical evaluation of measured values, the analysis of suitability of the used method and the optimization of check and measurement of threads under the specific laboratory conditions. and Inovácie v oblasti automatizácie a merania sú potrebné pre vedu a výskum vo všetkých sférach moderných technológií. Budúcnosť so sebou prináša nevyhnutnosť optimalizácie technologických parametrov za účelom zníženia nákladov a zvýšenia produktivity výroby. Tento príspevok sa zaoberá vyhodnotením meraní závitov na optickom snímači Zeiss O-Inspect 322, štatistickým spracovaním nameraných hodnôt, analýzou vhodnosti tejto metódy a optimalizáciou kontroly a merania závitov v daných laboratórnych podmienkach.
Designed experiment of temperature measuring of freezing perishable food process is solved in this article. To provide safe food to consumer is very difficult. The producers in food industry must keep legal requirements in term of processing, packaging, refrigeration, freezing, storage and others. It is necessary to monitor constantly the temperature of food as well as space of cooling, freezing, storage and transport to ensure the quality of food. Measuring devices for monitoring of temperature must keep the metrological requirements in such conditions. The experiment was designed in accordance with all requirements imposed on these foods. The possibilities of using of contact and contactless temperature measurement methods were considered. Based on the analysis and the possibility to realize the experiment, only contact method of temperature measuring was acceded. Achieved results of experiment mention to need for respecting the properties of using measuring instruments, devices for freezing with regard to properties of regulation process as well as intrinsic properties of selected type of freezing food. and Včlánku je riešený navrhnutý experiment merania teploty procesu zmrazovania potravín podliehajúcich skaze. Poskytnúť zdravotne nezávadné potraviny spotrebiteľovi je veľmi náročné. Producenti v potravinárskom priemysle musia dodržiavať legislatívne požiadavky z hľadiska spracovania, balenia, chladenia, mrazenia, uskladnenia a iné. Pre zabezpečenie kvality potravín je nevyhnutné neustále monitorovať teplotu samotných potravín ako i priestor chladenia, mrazenia, uskladnenia a prepravy. Meracie zariadenia na monitorovanie teploty v takýchto podmienkach musia spĺňať metrologické požiadavky. Daný experiment bol navrhnutý s dodržaním všetkých požiadaviek kladených na tieto potraviny. Zvažovali sa možnosti využitia kontaktných ako aj bezkontaktných metód merania teploty. Na základe analýzy a možnosti uskutočnenia experimentu sa pristúpilo len ku kontaktnej metóde merania teploty. Dosiahnuté výsledky experimentu poukazujú na potrebu rešpektovania vlastností použitých meradiel, zariadenia na zmrazovanie s ohľadom na vlastnosti regulácie procesu ako aj na samotné vlastnosti vybraného druhu zmrazovanej potraviny.
Príspevok sa zaoberá analýzou konceptu validity a hľadaním dôvodov absencie konsenzu v jej definovaní a vnímaní. Najvýznamnejšie koncepcie validity sú konfrontované z diachronického hľadiska s dôrazom na konceptuálne a epistemologické otázky. Táto analýza naznačuje, že rozdiely medzi jednotlivými koncepciami validity nie sú terminologickými hrami, ale majú vecné dôsledky. Zároveň je demonštrované, že význam aj tej najužšej a najčastejšie uvádzanej definície (test je validný, ak meria to, čo má merať) závisí na niekoľkých voľbách, ktoré sú v zásade arbitrárne. Tie následne implikujú empirické postupy potrebné pre atribúciu prívlastku „validný“ a v konečnom dôsledku aj to, či by mala byť validita považovaná za relačný alebo kauzálny koncept., The article discusses the concept of validity and explores the reasons for the absence of a widespread consensus in its definition and perception. Applying a diachronic perspective, the most influential conceptions of validity are being confronted with an emphasis on both conceptual and epistemological issues. Based on that analysis, it is argued that differences between several conceptions of validity are not just a terminological quibble. Furthermore, it is demonstrated that the meaning of even the simplest and mostly cited definition (a test is valid if it measures what it purports to measure) depends on some choices that are in fact arbitrary. These choices made further imply the epistemological procedures needed for the attribution of the "validity" label and whether validity should be considered a relational or a causal concept., Ivan Ropovik., and Obsahuje seznam literatury
Water repellency is a relative (and a little misleading) term because no surface actually exerts a repelling force on a liquid. There is always some attraction between a liquid and any solid. The affinity (hydrophilicity) or repellency (hydrophobicity) between water and solid surfaces originates from mutual attractive forces (adhesion) and the attraction between the water molecules (cohesion). Soil water repellency is generally attributed to hydrophobic organic matter coating soil particles or accumulating in the soil environment. The definition of hydrophobicity and hydrophilicity, based on the contact angle α between water and a solid, reads: if α < 90°, the solid is wettable, if α ≥ 90°, the solid is water repellent (Adamson, 1990). Another definition of hydrophobicity and hydrophilicity, based on the surface-free energy, reads: solid surfaces with a surface-free energy σsa > 72.75 mN m-1 attract water and are therefore hydrophilic. Solid surfaces with a surface-free energy σsa < 72.75 mN m-1 are hydrophobic (Doerr et al., 2000). Soil water repellency (WR) is characterised using three parameters: severity (degree) of WR, persistence of WR, and index of WR. The most frequently used techniques for the severity and persistence of WR measurements are MED (molarity of ethanol droplet) and WDPT (water drop penetration time) test, respectively. and Vodoodpudivosť je relatívny (a trochu zavádzajúci) pojem, pretože žiadny povrch tuhej látky nepôsobí na kvapalinu odpudivou, ale vždy príťažlivou silou. Afinita (hydrofilnosť) alebo odpudivosť (hydrofóbnosť) medzi vodou a povrchom tuhej látky vzniká zo vzájomných príťažlivých síl (adhézia) a príťažlivých síl medzi molekulami vody (kohézia). Vodoodpudivosť pôdy sa všeobecne pripisuje hydrofóbnej organickej hmote, ktorá buď pokrýva pôdne častice alebo je akumulovaná v pôdnom prostredí. Definícia hydrofóbnosti a hydrofilnosti, založená na veľkosti uhla omáčania, znie: ak je uhol omáčania α menší ako 90°, tuhá látka je zmáčavá, ak je väčší alebo sa rovná 90°, tuhá látka je vodoodpudivá (Adamson, 1990). Iná definícia hydrofóbnosti a hydrofilnosti, založená na povrchovej voľnej energii, znie: povrch tuhej látky s povrchovou voľnou energiou σsa > 72,75 mN m-1 je hydrofilný a povrch tuhej látky s povrchovou voľnou energiou σsa < 72,75 mN m-1 je hydrofóbny (Doerr et al., 2000). Vodoodpudivosť je charakterizovaná tromi parametrami: veľkosť, stálosť a index vodoodpudivosti. Najčastejšie používanou metódou na meranie veľkosti vodoodpudivosti pôdy je MED test, v ktorom sa povrchová voľná energia pôdy určuje z molarity kvapky etanolu, ktorá vnikne do pôdy za určitý čas. Najčastejšie používanou metódou na meranie stálosti vodoodpudivosti pôdy je WDPT test, pri ktorom sa meria čas, potrebný na infiltráciu kvapky destilovanej vody do pôdy.