Príspevok poukazuje na rôzne podoby vplyvu materskej školy na socializáciu dieťaťa do spoločenských rytmov štruktúrovania času. Jedným z dôsledkov opakovaného styku detí so špecifickými náležitosťami školy, ktorý analyzujeme, je osvojenie si záväznosti časového rámca. Zameriavame sa na skutočnosť, že pre inštitúciu školy je charakteristický presný režim dňa, časová následnosť činností, ktoré sú dennodenne opakované v rovnakom poradí. Udalosti v škole sa neodohrávajú preto, že ich aktéri majú osobný záujem na ich realizácii, ale preto, že nastal čas, aby sa diali. Rozvrh a časové pravidlá školy sú neosobné a neúprosné. Ďalším dôsledkom pôsobenia časovej organizácie školy, ktorému sa v článku venujeme, je dennodenná konfrontácia detí so špecifickými časovými konštruktami, ktorými sa riadi život v škole. Deti sa učia fungovať v časových jednotkách, ktoré sú vymedzené na vykonávanie rôznych aktivít i na odpočinok. Získavajú skúsenosti s výberom podstatných udalostí a informácií z množstva podnetov prichádzajúcich súčasne a upriamovaním pozornosti na podstatné znaky situácie. Škola taktiež uvádza deti do "kalendárového" fungovania spoločnosti, dáva nový význam časovým konštruktom, akými sú napríklad deň, týždeň, víkend, prázdniny. Tieto súčasti školského života priamo i skryto pôsobia počas rokov školovania a podieľajú sa tak na procese "načasovania sa", na procese postupného vnímania, ovládania a podriadenia sa časovému usporiadaniu života typickému pre konkrétnu kultúru. Nasledujúci text sa snaží opísaním a interpretovaním všedných, každodenne sa opakujúcich situácií a fenoménov, týkajúcich sa časovej organizácie života školy, o zviditeľnenie materskej školy a jej úlohy v tomto procese. and This contribution comments on various impacts of the kindergarten on children's socialization into the social rhythms of time structuring. One of the consequences of the repeated contact with such specific school environment is the assumption of an obligatory timing framework. We focus on the fact that school is an institution of rather strict daily routine, with activities repeating day after day in the same order. Events at school do not happen because of their actors being interested that they do, but because it is time for them to happen. The time schedule and the rules of the school are impersonal and inevitable. Another consequence of the organization of time in schools is the everyday confrontation with the specific timing structures governing the school life. Children learn to work in units designed for various activities and resting. They get new experience choosing important events and information from a lot of simultaneous actions, paying attention to the essential features of the situation. Also, school introduces children into the "calendar" of the society, explaining time structures like days, weeks, weekends or holidays. Describing and interpreting everyday situations related to the timing organization of school life, this text is focused on kindergartens and their role in this process.
Príspevok poukazuje na možnosti uplatňovania teórie ritualizácií vo výučbe anglického jazyka v predškolskom vzdelávaní. Vychádza z empirického skúmania vo vybranej materskej škole, kde sa vyučovanie anglického jazyka uplatňuje. Počas uskutočnených pozorovaní boli na hodinách angličtiny identifikované viaceré ritualizácie. V úvode hodiny to je "ritualizovaná prezencia", nasleduje "kruhový pozdrav", "hands up!" a "sit down!" – ktorou sa začína expozičná fáza, jej súčasťou je rutinná činnosť "opakujte po mne" a ritualizácia s kognitívnou funkciou ("priletela naša včielka busy bee"). Vyučovanie sa odľahčuje ritualizáciou "stand up!", pri opakovaní má význam "open your book – close your book" a hodina sa pravidelne končí "rozlúčkovou ritualizáciou". Príspevok má teda predstaviť, aký význam má rutina a ritualizácie v cudzojazyčnom vzdelávaní. Na ich významné miesto vo výučbe upozorňujú i iní autori (Richards, 1994), považujú za dôležité, aby sa vyučovanie cudzieho jazyka dialo na základe ustálenej organizačnej štruktúry, s využitím opakovaných aktivít. and The paper points out opportunities for applying the theory of ritualization in teaching English as a part of preschool education. It builds on an empirical study conducted in a particular kindergarten where English is taught. During the observation period, several types of ritualization were identified in lessons of English. They included the roll call routine at the start of the lesson, a round greeting, the hands-up and sit-down routines opening the expository part of the lesson, which also included the repeat-after-me ritual and a cognitively oriented ritualization ("Here comes our busy bee..."). The class is lightened up by the stand-up ritual; reviewing is assisted by the open-your-book/close-your-book ritual; and the class concludes with a parting ritualization. The aim of the paper is to discuss the significance of routine and ritualization in foreign language teaching. Other authors (Richards, 1994) have pointed out the role of ritualization in teaching, emphasizing the importance of teaching foreign languages within a stable structure of organization and drawing on repeated activities.
Tento článek pojednává o volnosti poskytované vychovatelem jako o konkrétním výchovném prostředku, který ovlivňuje utváření psychické odolnosti u předškolních dětí. Teoretický rámec práce tvoří koncepce vlastní vnímané účinnosti (self-efficacy) A. Bandury. Empirická část se zaměřuje na instituci mateřské školy. Za pomoci kvantitativních i kvalitativních metod mapuje prostředí mateřské školy z hlediska rozvíjení psychické odolnosti. Cílem je zjistit, jaké možnosti zvyšování self-efficacy poskytuje mateřská škola oproti rodinnému prostředí. Zajímá nás míra volnosti, kterou dopřávají dětem na jedné straně učitelé v mateřské škole a na druhé straně rodiče. and The purpose of this article is to investigate the influence of liberty in upbringing on self-efficacy and resilience in preschool children. As a theoretical framework of this paper we chose the concept of selfefficacy created by A. Bandura. The empirical part is focused on the institution of kindergarten. It maps the background in kindergartens by means of both quantitative and qualitative research. The aim is to define which opportunities of increasing self-efficacy are provided in kindergartens, in comparison to the family milieu. We are interested in degree of liberty given in kindergartens and in families.