During hydrological research in a Chilean swamp forest, we noted a pattern of higher streamflows close to midday and lower ones close to midnight, the opposite of an evapotranspiration (Et)-driven cycle. We analyzed this diurnal streamflow signal (DSS), which appeared mid-spring (in the growing season). The end of this DSS coincided with a sustained rain event in autumn, which deeply affected stream and meteorological variables. A survey along the stream revealed that the DSS maximum and minimum values appeared 6 and 4 hours earlier, respectively, at headwaters located in the mountain forests/ plantations than at the control point in the swamp forest. Et in the swamp forest was higher in the morning and in the late afternoon, but this process could not influence the groundwater stage. Trees in the mountain headwaters reached their maximum Ets in the early morning and/or close to midday. Our results suggest that the DSS is a wave that moves from forests high in the mountains towards lowland areas, where Et is decoupled from the DSS. This signal delay seems to convert the link between streamflow and Et in an apparent, but spurious positive relationship. It also highlights the role of landscape heterogeneity in shaping hydrological processes.
Method of groundwater flow velocity determination in sand and gravel aquifer of Danube river is described in the paper. The solution in which seasonal changes of ground and river water temperatures are used is original. It gives good opportunity for solution of different hydrogeological and water management problems. The method application is demonstrated on the example of Sihoť well field in Bratislava Karlova Ves. Results were used in design ground water zones protection. and V príspevku je opísaná metóda určovania rýchlosti prúdenia podzemnej vody v náplavoch rieky Dunaj. Metodický postup, pri ktorom sú využité sezónne zmeny teploty podzemnej a povrchovej vody, je pôvodný a dáva pomerne veľké možnosti uplatnenia v hydrogeológii a vo vodárenstve. V príspevku je opísané využitie metódy v konkrétnych prírodnych podmienkach zdroja pitnej vody na ostrove Sihoť v Bratislave-Karlovej Vsi. Takto zídkané výsledky boli použité pri navrhovaní pásiem hygienickej ochrany zdroja.
Sorption of herbicides (acetochlor, atrazine, 2,4-D-DMA, chlorotoluron, MCPA and trifluralin) in six soils was evaluated. Among herbicides studied, dissociable herbicides (MCPA and 2,4-D-DMA) were the least sorbed, whereas nonionic herbicides were the most sorbed (acetochlor < chlorotoluron < trifluralin). The distribution coefficient values KD and equilibrium sorbed amounts positively correlated with soil organic carbon content for all herbicides except MCPA. Moreover, all herbicides except MCPA were the most sorbed in the Vertisoil (SA) with relatively high content of expanding clay minerals in proportion to organic carbon content. Organic carbon - water distribution coefficient values KOC for each herbicide showed a smaller variation among soils used except the SA soil than distribution coefficients KD. To estimate potential risk of groundwater contamination by herbicides investigated, measured KOC and treshold GUS values (Groundwater Ubiquity Score) were used to calculate half-lives t1/2 that would rank herbicides as potentially hazardous and non-hazardous. Comparison of calculated t1/2 values to published was found that atrazine and MCPA could be considered hazardous herbicides, trifluralin non-hazardous herbicide and acetochlor, 2,4-D and chlorotoluron could be hazardous or non-hazardous, depending on soil type. Presented analysis was also in line with risk assessment of groundwater contamination according to EPA (Environmental Protection Agency) criterion. and Referát prináša výsledky výskumu sorpcie herbicídov (acetochlór, atrazín, 2,4-D-DMA, chlórtoluron, MCPA a trifluralín) v šiestich poľnohospodárskych pôdach. V rámci sledovaných herbicídov najnižšie rovnovážne sorbované množstvá v pôdach boli zistené pre disociovateľné herbicídy (MCPA a 2,4-D-DMA) a najvyššie pre nepolárne herbicídy (acetochlór < chlórtoluron < trifluralín). Ukázalo sa, že s rastúcim podielom organického uhlíka v použitých pôdach sa priamo úmerne zvyšuje rovnovážne sorbované množstvo sledovaných herbicídov s výnimkou MCPA. Navyše, všetky herbicídy okrem MCPA sa najlepšie sorbovali v pôde smonica (SA) s relatívne vysokým podielom expandujúcich ílových minerálov v pomere k obsahu organického uhlíka. V rámci použitých pôd s výnimkou pôdy smonica (SA) boli rozdiely medzi zistenými hodnotami rozdeľovacích koeficientov normalizovaných na podiel organického uhlíka KOC pre daný herbicíd výrazne nižšie ako rozdiely medzi rozdeľovacími koeficientami KD. Na posúdenie potenciálneho rizika kontaminácie podzemných vôd skúmanými herbicídmi boli využité stanovené KOC a hraničné hodnoty ukazovateľa GUS (riziko výskytu organickej látky v podzemných vodách), z ktorých sa vypočítali žiadané polčasy rozkladu t1/2. Porovnaním vypočítaných t1/2 s publikovanými v literatúre sa dospelo k záveru, že atrazín a MCPA možno považovať za rizikové herbicídy vo všetkých pôdach, trifluralín za herbicíd bez rizika a acetochlór, 2,4-D a chlórtoluron za rizikové alebo bez rizika v závislosti od pôdneho typu. Uvedená analýza sa zhodovala aj s analýzou možného rizika kontaminácie podľa kritérií EPA.
This paper describes results of investigation of the stream-aquifer interaction on the south part of Hron basin area near sites Turá and Šárovce. The main goal of the study was to designe hydraulic model of the area and with help of modelling tools to find out interaction of stream flow and groundwater flow, and also influence of riverbed dropdown on groundwater and Článok obsahuje výsledky výskumu interakcie povrchových a podzemných vôd v južnej časti čiastkového povodia Hrona v blízkosti obcí Turá a Šárovce. Hlavným cieľom štúdie bolo vytvoriť hydraulický model územia a následne pomocou modelovacích nástrojov určiť veľkosť interakcie pri rôznych prietokoch, určiť dosah vplyvu prechodu povodňovej vlny na úroveň hladiny podzemnej vody v čase a priestore a stanoviť vplyv poklesu kóty dna rieky na hladinu podzemnej vody.