This review introduces dynamic assessment and its state of the art in the Czech Republic and Slovakia. Mainstream static diagnostics focus on the current state of abilities. Current test performance can be misleading if an individual’s potential is not fully developed. It also does not provide information about the possibilities of effective intervention. The dynamic assessment focuses on the potential for further development. This text describes the essential characteristics of dynamic assessment and its types of use. Provided is a brief historical context of L. S. Vygotsky, who is, with R. Feuerstein, considered to be the founder of the field of dynamic assessment. The survey of the academic texts in the Czech and Slovak language is included. A substantial section introduces methods available in the Czech Republic and Slovakia: Feuerstein’s Learning Propensity Assessment Device (LPAD), Tzuriel’s methods, Lidz’s Application of Cognitive Functioning Scale (ACFS), Fabio’s Test of Intellectual Potential (TIP), and Džuka’s Dynamic Test of Latent Learning Abilities in 6-8-Year-Old Children (DTLUS 6-8). Dynamic assessment is an evolving and perspective field. Nevertheless, its potential is not entirely fulfilled, and it remains at the periphery of practice. and Prehľadový text predstavuje dynamickú diagnostiku a jej situáciu v Čechách a na Slovensku. Používaná diagnostika sa zväčša zameriava na zisťovanie aktuálneho stavu. Ak potenciál jedinca nie je plne rozvinutý, súčasný testový výkon môže byť skreslený. Zároveň nevypovedá o možnostiach efektívnej intervencie. Dynamická diagnostika sa zameriava práve na zisťovanie potenciálu pre ďalší rozvoj. Text predstavuje základné charakteristiky dynamickej diagnostiky a typy jej využitia. Stručne uvádza historický kontext a prácu L. S. Vygotského, ktorý je spolu s R. Feuersteinom pokladaný za zakladateľa tohto prístupu. Obsahuje prehľad odborných textov publikovaných v českom a slovenskom jazyku. Výrazná časť textu sa venuje predstaveniu metód, ktoré sú dostupné v Čechách a na Slovensku: Feuersteinovo Learning Propensity Assessment Device (LPAD), nástroje D. Tzuriela, Lidzovej Application of Cognitive Functions Scale (ACFS), Fabiovej Test intelektového potenciálu (TIP) a Džukov Dynamický test latentných učebných schopností 6–8 ročných detí (DTLUS 6-8). Dynamická diagnostika je rozvíjaná a perspektívna oblasť. Jej potenciál však nie je plne využitý a v praxi sa používa málo.
Human figure drawing test as a psychodiagnos-tic method has been used for almost 100 years. During this period it has gained its supporters and opponents. The human figure drawing test can be approached in several ways that have his-torically developed. The aim of this work is to present interpretative paradigms (complex eval-uation systems), which have different theoretical backrounds as well as ways of interpreting the results. Each of the approaches – performance based, projective, global, dynamic and typologi-cal – is presented by the main representatives, by the basic ideas behind their origin, manners of evaluation, but also by critical evaluation based on researches – pointing to perspectives and limits. and Kresba ľudskej postavy ako psychodiagnos-tická metóda je používaná takmer 100 rokov a za toto obdobie si získala svojich zástancov aj odporcov. K testu kresby ľudskej postavy je možné pristupovať viacerými spôsobmi, ktoré sa historicky vyprofilovali. Cieľom tejto práce je prezentovať interpretačné paradigmy (kom-plexné hodnotiace systémy), ktoré majú odlišné teoretické východiská ako aj spôsoby interpretá-cie výsledkov. Každý z prístupov – výkonový, projektívny, globálny, dynamický a typologic-ký – je prezentovaný hlavnými predstaviteľmi, s uvedením základných myšlienok stojacich na pozadí ich vzniku, spôsobom vyhodnotenia, ale aj kritického zhodnotenia opierajúc sa o realizo-vané výskumy – s poukázaním na perspektívy a limity.
Príspevok sa zaoberá komparáciou definovania a konceptuálneho vymedzenia pojmov kognitívny proces, kognitívna funkcia a kognitívna schopnosť. Načrtáva kategorizáciu kognitívnych procesov na horizontálnej i vertikálnej úrovni. Špecifikuje tri prístupy k definovaniu pojmu kognitívna funkcia vo vzťahu k definovaniu pojmu kognitívny proces. Na kognitívnu funkciu je nazerané ako na úlohu alebo algoritmus, kognitívny proces predstavuje skôr priebeh danej funkcie. Kognitívna schopnosť následne vyjadruje možnosť, prípadne kvalitu procesu alebo funkcie. Rozdiely medzi kognitívnymi procesmi a funkciami a ich vzťah je vysvetlený na základe kritérií rýchlosti, viditeľnosti a hierarchie. V záverečnej časti príspevok analyzuje rozdiel medzi pojmom kognitívny proces a kognitívna schopnosť. Teoretický rámec vymedzenia a analýzy pojmov je reprezentovaný okrem psychológie aj pomocou matematiky. Je pritom vzatý do úvahy aj jazykovedný základ uvedených pojmov. Príspevok reaguje na potrebu precízovania odbornej terminológie v rámci prieniku psychologických pojmov do diskurzov spoločenských vied., The paper deals with the comparison of defining and conceptual delineating the concepts cognitive processes, cognitive functions, and cognitive abilities. The categorization of cognitive processes on horizontal and vertical level is sketched. Three approaches to defining the concept of cognitive function in the relation to defining the concept of cognitive process are specified. The cognitive function is regarded as a task or algorithm, the cognitive process presents rather the course of the given function. The cognitive ability expresses the alternative or the quality of the process or function. The differences among cognitive processes and functions and their relations are explained on the basis of criteria of speed, visibility, and hierarchy. In the concluding part, the paper analyzes the difference between the concept of cognitive process and cognitive ability. The theoretical framework for delineation and analysis of concepts is represented besides psychology also by means of mathematics. The linguistic basis of mentioned concepts is also taken into account. The paper responds to the need to precise the terminology in the scope of breakthrough of psychological concepts into the social sciences discourses., autoři., and Obsahuje seznam literatury
This article focuses on the relationship between young adults’ cognitive abilities and individual partner preferences. We worked with the Preference NSZ 2017 data set, which contains data on partner preferences and the results of the National Comparative Secondary-School Exams of Czech high school graduates, and our analyses, using logistic regression, confirmed a tendency towards homophily on the level of cognitive abilities and university education. Young people with above-average results place more importance on agreement in political opinions, but do not regard the partner’s homemaking abilities or financial situation as too important. The results further show that partner preferences differ according to the education capital of the background family and according to preferred partnership arrangement. We also find significant differences in the partner preferences of men and women that reflect ideas about traditional gender roles. Women favour characteristics that relate to status, and men assign more importance to physical looks.