Primárnym cieľom výskumnej štúdie bola kvalitatívna analýza pokračujúcich väzieb u žien po strate partnera. Ďalšími cieľmi bola analýza kvality vzťahu s partnerom pred stratou a analýza rituálov využívaných po strate. Výskumný súbor tvorilo 10 žien po strate partnera v období neskorej dospelosti až staroby. Vek participantiek sa pohyboval v rozmedzí od 56 do 83 rokov (M = 71,4 rokov; SD = 3,07), dĺžka vzťahu s partnerom sa pohybovala od 32 do 59 rokov (M = 46,9 rokov; SD = 8,6) a uplynulý čas od straty partnera sa pohyboval v rozmedzí od 9 mesiacov do 10 rokov, 4 mesiacov (M = 47,5 mesiaca; SD = 11,26). Údaje boli získané pološtrukturovanými rozhovormi, ktorých cieľom bolo hlbšie preskúmanie prežívania ovdovených participantiek. Na analýzu dát bola použitá metóda konsenzuálneho kvalitatívneho výskumu. Výsledkom analýzy údajov boli 3 domény: Formy pokračujúcich väzieb u vdov po strate partnera, Formy rituálov u vdov po strate partnera, Pozitívne a negatívne vnímané aspekty kvality vzťahu. Na základe získaných dát bol popísaný typický prípad prežívania väzieb k partnerovi u ovdovených žien. Formy pokračujúcich väzieb sú rôznorodé, môžu mať charakter pozitívnych, ambivalentných, ale aj negatívne prežívaných väzieb. Môžu byť pokračovaním rôznych aspektov vzťahu, ktorý existoval pred stratou, pričom ponúkajú nové možnosti, ktorými sa vzťah môže meniť alebo napredovať. Výsledky sú interpretované a diskutované s predchádzajúcimi výskumnými zisteniami. and The primary aim of this research study was a qualitative analysis of continuing bonds in women after the loss of a partner. The sub-goals were to analyse the quality of the pre-death relationship with a partner and to analyse the rituals used during the grieving process. The research sample consisted of 10 elderly widows. Age of participants ranged from 56 to 83 years (M = 71,4 years; SD = 3,07), length of the relationship with a partner ranged from 32 to 59 years (M = 46,9 years; SD = 8,6) and time elapsed since the loss ranged from 9 months to 10 years, 4 months (M = 47,5 months; SD = 11,26). Data were obtained by semi-structured interviews, aimed to explore more in-depth experiences of widowed participants. Consensual Qualitative Research was used to analyse the data. The data analysis resulted in 3 domains: Forms of continuing bonds in widows after the loss of a partner, Forms of rituals in widows after the loss of a partner, Positively and negatively perceived aspects of the relationship quality. Based on the obtained data, the typical case of experiencing continuing bonds to a partner in widowed women was described. The forms of continuing bonds are diverse, they can be experienced positively, ambivalently, or negatively. They may mean a continuation of various aspects of the pre-loss relationship, offering new opportunities for the relationship to change or progress after death. The results are interpreted and discussed in line with previous research findings.
Ve studii se autoři zabývají prožitkem vdovství u starších lidí. Zachycují měnící se pohledy na zvládání zármutku a dokumentují posun v pohledech na efektivní strategie, které k němu vedou. Současné teorie kladou důraz na jedinečnost prožitku každého člověka, a proto připouštějí, že není možný přesný odhad průběhu vyrovnávání se se ztrátou životního partnera. Posun je patrný zejména v hodnocení důležitosti vzpomínek na zemřelého, resilienci a rozdílů mezi komplikovaným a nekomplikovaným truchlením. Pozornost věnují autoři také copingovým strategiím ovdovělých lidí, změně vztahů s blízkými lidmi, vnímané kvalitě manželství a existenciálnímu rozměru vyrovnávání se se ztrátou životního partnera., The study is focused on the experience of widowhood among the elderly. The changing views on coping with grief and related effective strategies are described. Contemporary theories emphasize the uniqueness of such an experience for each person and abandon the idea of strict predicting the shape of coping with the loss. The changes in assessment of importance of memories, resilience and differences between complicated and non-complicated mourning are argued. The study also deals with coping strategies of the widowers, change in relationships with the close ones, perceived quality of the marriage and existential dimension of coping with the loss of a spouse., Lenka Pauknerová, Ivo Čermák., and Obsahuje seznam literatury
The present article aims to resume the present-day state of knowledge and the possibilities for future research of the problem of widows and widowhood in the village society of the Early Modern Era and the first half of the nineteenth century. The text focuses especially in sketching the fields of interest that arise out of the study of widowhood in connection with the discourse of the times, the legislation and the demographic development., Markéta Skořepová., and Obsahuje bibliografii