Primárnym cieľom výskumnej štúdie bola kvalitatívna analýza pokračujúcich väzieb u žien po strate partnera. Ďalšími cieľmi bola analýza kvality vzťahu s partnerom pred stratou a analýza rituálov využívaných po strate. Výskumný súbor tvorilo 10 žien po strate partnera v období neskorej dospelosti až staroby. Vek participantiek sa pohyboval v rozmedzí od 56 do 83 rokov (M = 71,4 rokov; SD = 3,07), dĺžka vzťahu s partnerom sa pohybovala od 32 do 59 rokov (M = 46,9 rokov; SD = 8,6) a uplynulý čas od straty partnera sa pohyboval v rozmedzí od 9 mesiacov do 10 rokov, 4 mesiacov (M = 47,5 mesiaca; SD = 11,26). Údaje boli získané pološtrukturovanými rozhovormi, ktorých cieľom bolo hlbšie preskúmanie prežívania ovdovených participantiek. Na analýzu dát bola použitá metóda konsenzuálneho kvalitatívneho výskumu. Výsledkom analýzy údajov boli 3 domény: Formy pokračujúcich väzieb u vdov po strate partnera, Formy rituálov u vdov po strate partnera, Pozitívne a negatívne vnímané aspekty kvality vzťahu. Na základe získaných dát bol popísaný typický prípad prežívania väzieb k partnerovi u ovdovených žien. Formy pokračujúcich väzieb sú rôznorodé, môžu mať charakter pozitívnych, ambivalentných, ale aj negatívne prežívaných väzieb. Môžu byť pokračovaním rôznych aspektov vzťahu, ktorý existoval pred stratou, pričom ponúkajú nové možnosti, ktorými sa vzťah môže meniť alebo napredovať. Výsledky sú interpretované a diskutované s predchádzajúcimi výskumnými zisteniami. and The primary aim of this research study was a qualitative analysis of continuing bonds in women after the loss of a partner. The sub-goals were to analyse the quality of the pre-death relationship with a partner and to analyse the rituals used during the grieving process. The research sample consisted of 10 elderly widows. Age of participants ranged from 56 to 83 years (M = 71,4 years; SD = 3,07), length of the relationship with a partner ranged from 32 to 59 years (M = 46,9 years; SD = 8,6) and time elapsed since the loss ranged from 9 months to 10 years, 4 months (M = 47,5 months; SD = 11,26). Data were obtained by semi-structured interviews, aimed to explore more in-depth experiences of widowed participants. Consensual Qualitative Research was used to analyse the data. The data analysis resulted in 3 domains: Forms of continuing bonds in widows after the loss of a partner, Forms of rituals in widows after the loss of a partner, Positively and negatively perceived aspects of the relationship quality. Based on the obtained data, the typical case of experiencing continuing bonds to a partner in widowed women was described. The forms of continuing bonds are diverse, they can be experienced positively, ambivalently, or negatively. They may mean a continuation of various aspects of the pre-loss relationship, offering new opportunities for the relationship to change or progress after death. The results are interpreted and discussed in line with previous research findings.
Objectives. The main aim of this study was to qualitatively explore the general population’s understanding of forgiveness with regard to its definition, factors, and effects. The special focus of the study was on comparing the views on forgiveness by two generations, young adults, and seniors. Participants and setting. Semi-structured interviews were done with 20 participants from two age groups: ten young adults aged 21 to 29 years (M = 23.4, SD = 2.79) and ten seniors aged 61 to 68 years (M = 64, SD = 2.47). Research questions. Research questions were focused on examining how laypersons conceptualize forgiveness; notably, how they view the factors and effects of forgiveness. It was also explored whether there are any specifics and differences in the views on forgiveness between young adults and seniors. Data analysis. The data obtained from semi-structured interviews were analyzed by Consensual Qualitative Research (Hill et al., 2005). Results. For most individuals in both generations, the basis of forgiveness was letting go of anger and pain. The most significant factor positively related to forgiveness was an apology and admitting the mistake. The most noteworthy negative factor was the depth of the hurt. Individuals perceive positive consequences of forgiveness, especially on their mental health and strengthening their relationships. It seems that young adults perceive forgiveness more as an interpersonal process, while seniors perceive it more as an internal process of an individual. Study limitations. The use of qualitative methodology and the sample size limit the generalization of the findings and comparing two samples at the level of statistical significance. Participants may have had various experiences dealing with hurt and forgiveness throughout their lives which could have influenced their views on forgiveness. Implications. Gaining a deeper understanding of how young adults and seniors understand forgiveness and its effects, what they perceive as helpful or blocking in their forgiving, can help counselors and therapists to improve their interventions aimed at promoting forgiveness., Ciele. Hlavným cieľom štúdie bola kvalitatívna analýza vnímania odpustenia u laickej populácie s ohľadom na jeho definíciu, faktory a dôsledky odpustenia. Vedľajším cieľom štúdie bolo porovnanie názorov na odpustenie u dvoch generácií, mladých dospelých a seniorov.Metóda. 20 participantov dvoch vekových skupín, desať mladých dospelých vo veku 21 až 29 rokov (M = 23,4, SD = 2,79) a desať seniorov vo veku 61 až 68 rokov (M = 64, SD = 2,47) absolvovali pološtrukturované rozhovory. Výskumné otázky. Výskumné otázky boli zamerané na vnímanie odpustenia u laickej po-pulácie; špecificky na vnímanie faktorov a dôsledkov odpustenia. Skúmané boli špecifiká a rozdiely v nazeraní na odpustenie u mladých dospelých a seniorov. Analýza dát. Dáta z pološtrukturovaných rozhovorov boli analyzované pomocou Konsenzuálneho kvalitatívneho výskumu (Hill et al., 2005). Výsledky. Pre väčšinu jednotlivcov oboch generácií bolo základom odpustenia pustenie hnevu a bolesti. Najdôležitejším faktorom pozitívne súvisiacim s odpustením bolo ospravedlnenie a priznanie chyby. Najvýznamnejším blokujúcim faktorom odpustenia bola hĺbka zranenia. Jednotlivci popisovali pozitívne dôsledky odpustenia, predovšetkých na ich psychické zdravie a posilnenie vzťahov. Zdá sa, že mladí dospelí vnímajú odpustenie viac ako interpersonálny proces, kým seniori ho vnímajú viac ako interný proces jednotlivca. Limitácie. Použitie kvalitatívnej metodológie a veľkosť výskumného súboru neumožňujú zovšeobecnenie výsledkov alebo porovnanie dvoch skupín na úrovni štatistickej signifikancie. Participanti mohli mať rôzne skúseností so zraneniami a odpustením v priebehu života, čo mohlo ovplyvniť ich postoje k odpusteniu. Implikácie. Získanie bližšieho porozumenia tomu, ako mladí dospelí a seniori koncipujú odpustenie, čo vnímajú ako nápomocné a rizikové v odpustení a ako popisujú jeho dôsledky, môže pomôcť poradcom a terapeutom k zlepšeniu intervencií zameraných na podporu odpustenia., Lucia Záhorcová, Božena Zelenáková., and Obsahuje bibliografické odkazy
Objectives. In recent years, interpersonal forgiveness has become a focus in psychology research. The Enright Forgiveness Inventory-30 (EFI-30) was developed to assess situational forgiveness toward someone who has hurt us deeply and unjustly. The goal of this study is to validate the Slovak version of the EFI-30, which was translated by the authors, on a representative sample of the Slovak population (in terms of gender and age).Sample and settings. Data were collected on a representative Slovak sample (n=1209 participants: 50.4% women and 49.6% men) in the productive age from 18 to 65 years (M=41.22, SD=12.78).Statistical analyses. The data obtained from the 30-item scale were subjected to a factor analysis using the Maximum Likelihood method. The internal consistency of the subscales and the EFI-30 was measured. Criterion validity was assessed by correlations with the Transgression-Related Interpersonal Motivations Inventory–18-Item Version and the Forgiveness of Others subscale from the Heartland Forgiveness Scale. Construct validity was assessed by correlations with well-being, happiness, depression, anxiety, and anger.Results. Items relating to the affective, behavioral, and cognitive dimensions of forgiveness were saturated with a single common factor. The short pseudo-forgiveness subscale formed a specific factor that correlated negatively with forgiveness. The EFI-30 results obtained by persons scoring high on the pseudo-forgiveness scale were therefore excluded from the analysis. The questionnaire had high internal consistency (Cronbach’s α>0.9), good criterion validity (high correlations with other forgiveness scales) and good construct validity (positive relationships with well-being and happiness, negative ones with anxiety, depression, and anger). and Ciele. Vedecká psychológia sa posledné roky čo-raz viac zameriava na skúmanie interpersonálneho odpustenia. Enrightov dotazník odpustenia-30 (EFI-30) bol vytvorený s cieľom hodnotenia situačného odpustenia človeku, ktorý nás hlboko a nespravodlivo zranil. Cieľom tejto štúdie je overiť slovenskú verziu EFI-30 na reprezentatívnom súbore slovenskej populácie (z hľadiska pohlavia a veku).Výskumný súbor. Údaje boli zozbierané na reprezentatívnom súbore slovenskej populácie (n == 1209 participantov: 50,4 % žien a 49,6 % mužov) v produktívnom veku od 18 do 65 rokov (M = 41,22, SD = 12,78).Štatistické analýzy. Údaje získané pomocou 30-položkovej škály boli podrobené faktorovej analýze metódou Maximum Likelihood. Reliabilita subškál i celej škály EFI-30 bola overená výpočtom koeficientov vnútornej konzistencie. Kritériová validita bola hodnotená koreláciami so škálou Interpersonálnych motivácií súvisiacich s previnením-18 a subškálou odpustenia druhým z Heartlandského dotazníka odpustenia. Konštruktová validita škály bola hodnotená koreláciami so škálami zameranými na hodnotenie subjektívnej pohody, šťastia, depresie, úzkosti a hnevu.Výsledky. Položky týkajúce sa afektívnej, behaviorálnej a kognitívnej dimenzie odpustenia sú sýtené jedným spoločným faktorom. Krátka subškála pseudoodpustenia tvorí špecifický faktor, ktorý s odpustením koreluje negatívne. Výsledky EFI-30 získané participantmi s vysokým skóre pseudoodpustenia boli preto z analýzy vylúčené. Dotazník má vysokú vnútornú konzistenciu (Cronbachova α > 0,9), dobrú kritériovú validitu (vysoké korelácie s inými škálami na meranie odpustenia) i konštruktovú validitu (pozitívne vzťahy so subjektívnou pohodou a šťastím, negatívne vzťahy s úzkosťou, depresiou a hnevom).