Štúdia sa zamýšľa nad podstatou významu literárneho diela prostredníctvom analýzy imagologického prístupu k štúdiu literatúry. Tento význam možno identifikovať pomocou tzv. intrinzického prístupu, teda využívajúc terminológiu vlastnú literatúre ako takej alebo využitím terminologického aparátu iných vied. Literárna komparatistika mala odjakživa bližšie k mimoliterárnym javom, napríklad situujúc literatúru do národného, etnického alebo politického kontextu. V 20. storočí sa od nej oddelila imagológia, ktorej základným cieľom nie je identifikácia estetickej hodnoty diela, ale mapovanie stereotypov prejavujúcich sa v mentálnych obrazoch svojho a cudzieho prostredníctvom literárneho diskurzu. Analyzujúc niektoré súčasné imagologické práce, autor poukazuje na fakt, že ich základným atribútom je práve odideologizovanie a subverzia takto vytvorených obrazov. and The study is a reflection on the essence of the meaning of a literary work through the analysis of imagological approach to the study of literature. The literary meaning can be identified by means of the so-called intrinsic approach, i.e. using terminology characteristic for literature as such, or via terminological apparatus of other disciplines. Comparative literature has always been closer to extraliterary phenomena, for example situating literature to national, ethnic or political contexts. In the 20th century, it gave rise to imagology whose main aim is not to identify aesthetic value of the work, but to map stereotypes manifested in mental images of that which is my own and, on the other hand, the foreign, through literary discourse. Analysing some contemporary imagological works, the author points to the fact that their basic attribute lies in the de-ideologising and subversion of the created images.