Literární výzkum osobnosti Terézie Vansové a její literární, vydavatelské a osvětové činnosti poskytuje fascinující obraz ženy odhodlané, alespoň v rámci svých možností, přispět k blahu mnohých; ženy se silně zakořeněným žebříčkem hodnot, který si nejenom vystavěla, ale během svého života jej také následovala; ženy často osamocené a osamělé, stojící mimo hlavní proud jak literární, tak i politický či ideový, ženy jakožto zástupkyně slovenské inteligence, avšak žijící svůj život v úzkém sepětí s venkovským slovenským lidem. Terézia Vansová si plně uvědomovala funkčnost literární komunikace na lince autor–čtenář–dílo a považovala literaturu za jeden z nástrojů masové komunikace, díky kterému byla schopna ovlivňovat i hodnotový rámec samotného čtenáře. ,The literary research of the personality of Terézia Vansová and her literary, publishing, and enlightenment activities provides a fascinating image of a woman dedicated to, at least in a little, contribute to the well-being of many, a woman with deeply anchored values, she did not only defined for herself, but she also followed within her entire life; a woman very often alone and lonely, standing out of the literary, ideological and political mainstream; a female representant of the Slovak intelligentsia, however living in close contact with the Slovak common people. Terézia Vansová was fully aware of the functionality of literary communication on the line author-reader-work and considered literature one of the tools of mass communication, thanks to which she was able to influence the value framework of the reader himself. ,Literárny výskum osobnosti Terézie Vansovej a jej literárnej, vydavateľskej a osvetovej činnosti poskytuje fascinujúci obrázok či celú sériu obrázkov ženy odhodlanej svojou troškou prispieť k blahu mnohých; ženy so silne zakoreneným rebríčkom hodnôt, ktorý si nielen vystavala, ale ho i v rámci svojho života nasledovala; ženy často osamotenej a osamelej, stojacej mimo hlavný prúd či už literárny, tak i politický či ideový, ženy ako zástupkyne slovenskej inteligencie, avšak žijúcu svoj život v úzkom zopnutí s vidieckym slovenským ľudom. Terézia Vansová si plne uvedomovala funkčnosť literárnej komunikácie na linke autor-čitateľ-dielo a považovala literatúru za jeden z nástrojov masovej komunikácie, vďaka ktorému bola schopná ovplyvňovať aj hodnotový rámec samotného čitateľa.
Účelom predloženej práce je poskytnúť verejnosti pohľad na slovenskú spisovateľku Teréziu Vansovú (1857 – 1942) z perspektívy, ktorá je vo vzťahu k nej doteraz skôr opomínaná, a teda predložiť informácie o kontaktoch T. Vansovej mimo domáci kultúrny kontext a domácich adresátov jej tvorby (na ktorých sa sama autorka cielene zameriavala), t. j. analyzovať jej zahraničný presah, a to najmä v slovanskom kultúrnom okruhu, ktorého si Vansová pod vplyvom myšlienok všeslovanskej vzájomnosti všímala najvýraznejšie. Neopomenuteľnou súčasťou zahraničných kontaktov, ktorým bude venovaná pozornosť, bude i ženské hnutie prúdiace strednou Európou v 19. storočí, ktoré bolo i výrazným mimoliterárnym vplyvom rezonujúcim dobovou spoločnosťou a prirodzene reflektovaným T. Vansovou. Táto netradičná tematická perspektíva je vzhľadom k nedostatku sekundárnych zdrojov postavená predovšetkým na primárnych, archívnych materiáloch – súčasťou príspevku sú vybrané záznamy z osobnej korešpondencie, informácie o realizovaných i nerealizovaných prekladoch, ako i informácie súvisiace s Dennicou, prvým slovenským časopisom pre ženy, ktorého redaktorkou bola práve T. Vansová. and The purpose of this work is to provide the reading public with the view on the Slovak writer Terézia Vansová (1857–1942) from the perspective that was in close relation to this author rather omitted till now, the information and the overview of Vansová's contacts out of domestic cultural context and domestic audience, what she deliberately focused on, hence to analyse her international overlap, especially to the Slavonic cultural environment that was subject to Vansová's interest under the contemporary idea of Slavonic reciprocity. An indispensable integral of international contacts a special attention will be paid to, is the women's movement circulating throughout 19th-century Central Europe ahoch represented a significant extra-literary influence resonating in the society of her time and naturally reflected by Vansová. Due to the lack of secondary sources this unconventional thematic perspective is based on primary, archival material – a part of the paper is represented by selected parts from personal correspondence, the information about the realized and unrealized translations as well as the information related to Dennica, the first Slovak magazine for women edited by Vansová.
Predkladaná štúdia vychádza nielen zo snahy vytvoriť druhový a žánrový prehľad bohato rozvetvenej tvorby Terézie Vansovej (1857–1942), ale predovšetkým zo zámeru poukázať na jednotlivé žánrové presahy a posuny v tvorbe tejto významnej slovenskej autorky. Súčasné tendencie literárnej vedy poukazujú na fakt, že práve genologický aspekt skúmania Vansovej umeleckej literárnej tvorby môže prinášať nové pohľady na jej tvorbu, pričom s rovnakým úmyslom je písaný i tento článok. and The presented paper is not meant only as the attempt to create the genre overview of wide-branched literary production of Terezia Vansova (1857–1942), but primarily as the effort to point out concrete unique genre overlaps and genre shifts in the works of this eminent Slovak writer. Actual tendencies in a literary science indicate, that just genological aspect of analyses of Vansova's literary production could bring new perspectives of a perception of her literary works and this paper is intended as realization of these scientific tendencies too.