Psychosociálne faktory sú súčasťou komplexného funkčného postihnutia pri rôznych chronických ochoreniach. Cieľom práce bolo zistiť, ako sa líšia pacientky od zdravých žien v depresii a kvalite života a ako vzájomne súvisia funkčné poruchy, depresia a kvalita života pacientiek s diagnózou karcinóm prsníka. Skupina 35 pacientiek s karcinómom prsníka bola porovnávaná s kontrolnou skupinou 35 zdravých žien. Posudzovali sme funkčné poruchy, ktoré vychádzali z Medzinárodnej klasifikácie funkcií, dizabilít a zdravia WHO. Použili sme špecifické dotazníky ICF pre pacientov a zdravotníckych pracovníkov, kvality života (SF-36) a depresie (SDS). Štatisticky významný rozdiel sa ukázal v úrovni depresie, ako aj vo všetkých dimenziách SF-36 medzi skupinou žien s rakovinou prsníka a kontrolnou skupinou. Bol zistený signifikantný negatívny vzťah medzi skóre depresie a sumárnou psychickou subškálou SF-36, ako aj medzi ICF doménami porúch telesných funkcií a obmedzení aktivity a participácie a kvalitou života SF-36 u skúmaného súboru. Tieto výsledky je potrebné zahrnúť do konceptu komprehenzívnej rehabilitácie a psychologických intervencií. and Defects in functions, depression, and quality of life in patients with breast cancer
Psycho-social factors represent the part of complex functional handicap in different chronic diseases. The goal of the study was to assess how the patients differ from healthy women in depression and quality of life and how mutually interrelate the defects in functions, depression, and quality of life in patients with the breast cancer diagnosis. The group of 35 patients with breast cancer was compared to equivalent group of 35 healthy women. The defects in functions issued from International classification of functions, disabilities and health of WHO were assessed. Specific questionnaires ICF for patients and medical workers, quality of life (SF-36), and depression were used. A statistically significant difference was showed in depression level, as well as in all dimensions of SF-36 between the group of women with breast cancer and the control group. A negative significant relation of the depression score to summary mental subscale SF-36 was assessed as well as the relation of ICF domains of defects in body functions and restrictions on activity and participation and the quality of life SF-36 in surveyed group. These results should be taken in the concept of comprehensive rehabilitation and psychological interventions.
Dôležitosť sledovania pracovného stresu a jeho následkov na duševné zdravie zdôrazňuje rastúca prevalencia absencií v práci z dôvodu pracovnej neschopnosti zapríčinenej ochoreniami zo stresu. Cieľom práce bolo preskúmať osobné zdroje ako mediačné faktory pri rozvoji úzkosti a depresie v dôsledku pracovného stresu v rizikových profesiách. Skúmaný súbor tvorilo 208 pracovníkov z radov policajtov, väzenských dozorcov a colníkov (78,8 % mužov, priemerný vek 36,5 rokov), ktorí poskytli sociodemografické a pracovné údaje. Použité boli Inventórium zamestnaneckého stresu, z neho dotazníky zamestnaneckých rolí a osobných zdrojov (OSI- -R), Dotazník na meranie úzkosti a úzkostlivosti, z toho aktuálna úzkosť (STAI X-1) a Zungov dotazník depresie (SDS). Zamestnanecké roly tu predstavujú mieru pracovného stresu. Na štatistickú analýzu bolo využité štrukturálne modelovanie. Výsledný model, ktorý tvorili pracovný čas (pohotovosť, nadčasy, nočná práca), zamestnanecké roly a osobné zdroje, predikoval 35 % variability aktuálnej úzkosti a 42 % variability depresívnej symptomatiky. Signifikantnými prediktormi úzkosti boli roly preťaženia a nejednoznačnosti, ktoré boli mediované prostredníctvom osobných zdrojov rekreácie a racionálno- kognitívnych stratégií. Signifikantnými prediktormi depresie boli roly preťaženia, nedostatočnosti a nejednoznačnosti mediované prostredníctvom osobných zdrojov rekreácie, sociálnej opory a racionálno-kognitívnych stratégií. Nočná práca, nadčasy, ani pohotovosť v tomto súbore nepôsobili na úzkosť a depresiu, hoci predikovali zamestnanecké roly. Efekt pracovného stresu ako preťaženie, roly nedostatočnosti a nejednoznačnosti na úzkostnú a depresívnu symptomatiku bol štatisticky významný prostredníctvom redukovania osobných zdrojov, i keď nepriamo. Osobné zdroje sú významné mediačné faktory medzi pracovným stresom a úzkosťou a depresiou v sledovaných profesiách. Štúdia má prierezový charakter, kauzálne vzťahy môžu byť v budúcnosti overované pomocou intervenčných programov. and Background. The importance of monitoring work-related stress and its consequences for mental health is underlined by the increasing prevalence of absence from work due to stress-related illnesses.
Objectives. The aim of the study was to examine personal resources as mediating factors in the development of anxiety and depression from work-related stress in high-risk professions.
Sample and methods. The sample comprised a total of 208 police officers, prison guards and customs officers (78.8% men, an average age of 36.5) who provided socio-demographic and job-related information. The Occupational Stress Inventory was used (OSI-R), in particular Occupational Roles Questionnaire and Personal Resources Questionnaire, State Trait Anxiety Inventory (STAI X-1), and Zung Self-Rating Depression Scale (SDS). Occupational roles represent measurement of occupational stress. Statistical analysis. Structural modelling was used for statistical analysis.
Results. The final model, comprising working time (emergency care, overtime, night shifts), occupational roles and personal resources, predicted 35% of variability of anxiety, and 42% of variability of depression. Significant predictors of anxiety were the roles of overload and ambiguity, which were mediated by recreation and rational-cognitive coping strategies. Significant predictors of depression were the roles of overload, insufficiency and ambiguity, which were mediated by recreation, social support and rational-cognitive coping strategies. Night shifts, overtime and emergency care did not predict anxiety and depression although they predicted occupational roles. The effect of occupational roles including overload, insufficiency and ambiguity on anxiety and depression was statistically significant, yet indirectly, by reducing personal resources. Personal resources are considerable mediating factors between stress, anxiety and depression in the studied professions.
Limits. The study was cross-sectional. Causal relationships can be further tested using interventional studies.
V období medzi 15. a 19. rokom, kedy je typické hľadanie prijateľného zmyslu existencie, sú prítomné výkyvy v prežívaní a správaní. Početnosť pokusov, aj dokonaných samovrážd sa zvyšuje. Vyšetrených bolo 533 adolescentov (62,5 % žien, priemerný vek 17,8±1,0 rokov, vekové rozpätie 15-21 rokov), ktorým boli zadané otázky ohľadom sociodemografických údajov, suicidálneho správania, ďalej Zungov dotazník depresie (SDS), Beckov dotazník úzkosti (BAI) a Liebowitzova škála sociálnej fóbie (LSAS). Práca skúma úroveň afektivity a jej vzťah k suicidálnemu správaniu u mužov a žien v období adolescencie. Dáta boli štatisticky spracované pomocou t-testu dvoch nezávislých výberov. Výskyt suicidálnych myšlienok a pokusov za posledný rok bol u mužov aj žien v skúmanom súbore približne rovnaký. Suicidálne myšlienky za posledný rok u mužov pozitívne štatisticky významne súviseli s depresiou, anxietou a sociálnou fóbiou. Čím bola závažnejšia úroveň depresie a anxiety u mužov, tým častejšie vypovedali o suicidálnom pokuse za posledný rok. U žien sa hlbšia religiozita spájala s menším výskytom suicidálnych myšlienok za posledný rok; závažnejšia depresia, anxieta a nárast vyhýbavého správania súviseli významne s vyšším počtom suicidálnych pokusov za rok. Významné rodové rozdiely v suicidálnom správaní neboli zistené, aj keď hlbšie veriacimi boli ženy, boli depresívnejšie, úzkostnejšie, prežívali závažnejšiu sociálnu fóbiu než muži. Redukcia depresívnej a úzkostnej symptomatiky v súbore adolescentov môže zohrávať významnú úlohu ako protektívny faktor suicidálneho správania. Predložená práca je prierezovou štúdiou, výsledky nie je možné interpretovať kauzálne. Nemožno ani generalizovať výsledky na celú populáciu adolescentov, keďže do prieskumu bola zahrnutá len časť z jej populácie. and Survey of suicidal behavior in adolescence
Objectives. In time span between 15 and 19 years, when looking for satisfactory meaning of life is typical, the changes in affectivity and behaviour have been occured. Frequency of suicide attempts and death due to suicide increases.
Subjects and setting. Five hundred and thirty three adolescents participated (62.5 % women, mean age 17.8±1.0, range 15-21 years). They filled in the questions on sociodemographic data, suicidal behavior, Self-rating Depression Scale, Beck Anxiety Inventory and Liebowitz Social Anxiety Scale.
Hypotheses. This study evaluates relationships between affectivity and suicidal behavior in men and women in adolescent period.
Statistical analysis. Data were statistically assessed using t-test for two independent samples.
Results. Incidence of suicide ideation and attempts in the last year in men and women was comparable. Suicide ideation in last year in men was statistically positively associated with depression, anxiety and social phobia. More suicidal attempts in last year in men were asociated with higher levels of depression and anxiety. Religiosity was related to less incidence of suicidal ideation in last year, and higher levels of depression, anxiety and avoidant behavior in women. Significant suicidal behavior gender differences were not revealed. Anyway, women were more religious, depressive, anxious, reported higher social phobia than men. Decreasing depressive and anxious symptoms in the sample of adolescents might be an important protective factor in their suicidal behavior. Study limitation. As the design of this study is cross-sectional, the findings cannot be causally interpreted, neither generalized to the whole population of adolescents, forasmuch as part of this population was participated in this study.