Psychosociálne faktory sú súčasťou komplexného funkčného postihnutia pri rôznych chronických ochoreniach. Cieľom práce bolo zistiť, ako sa líšia pacientky od zdravých žien v depresii a kvalite života a ako vzájomne súvisia funkčné poruchy, depresia a kvalita života pacientiek s diagnózou karcinóm prsníka. Skupina 35 pacientiek s karcinómom prsníka bola porovnávaná s kontrolnou skupinou 35 zdravých žien. Posudzovali sme funkčné poruchy, ktoré vychádzali z Medzinárodnej klasifikácie funkcií, dizabilít a zdravia WHO. Použili sme špecifické dotazníky ICF pre pacientov a zdravotníckych pracovníkov, kvality života (SF-36) a depresie (SDS). Štatisticky významný rozdiel sa ukázal v úrovni depresie, ako aj vo všetkých dimenziách SF-36 medzi skupinou žien s rakovinou prsníka a kontrolnou skupinou. Bol zistený signifikantný negatívny vzťah medzi skóre depresie a sumárnou psychickou subškálou SF-36, ako aj medzi ICF doménami porúch telesných funkcií a obmedzení aktivity a participácie a kvalitou života SF-36 u skúmaného súboru. Tieto výsledky je potrebné zahrnúť do konceptu komprehenzívnej rehabilitácie a psychologických intervencií. and Defects in functions, depression, and quality of life in patients with breast cancer
Psycho-social factors represent the part of complex functional handicap in different chronic diseases. The goal of the study was to assess how the patients differ from healthy women in depression and quality of life and how mutually interrelate the defects in functions, depression, and quality of life in patients with the breast cancer diagnosis. The group of 35 patients with breast cancer was compared to equivalent group of 35 healthy women. The defects in functions issued from International classification of functions, disabilities and health of WHO were assessed. Specific questionnaires ICF for patients and medical workers, quality of life (SF-36), and depression were used. A statistically significant difference was showed in depression level, as well as in all dimensions of SF-36 between the group of women with breast cancer and the control group. A negative significant relation of the depression score to summary mental subscale SF-36 was assessed as well as the relation of ICF domains of defects in body functions and restrictions on activity and participation and the quality of life SF-36 in surveyed group. These results should be taken in the concept of comprehensive rehabilitation and psychological interventions.
Tento teoretický príspevok v úvode poukazuje na potrebu štúdia depresie kvôli nárastu jej výskytu a vplyvu na život. Následne popisuje príčiny jej vzniku prostredníctvom tradičných škôl a tiež poukazuje, ako by bolo možné obohatiť bežné a tradičné vnímanie príčin depresívnej poruchy o pohľad, ktorý aplikuje myšlienky evolučnej psychológie do oblasti sebaregulácie. Takto je možné vnímať depresiu ako evolučnú výhodu, ktorá rozširuje možnosti adaptácie, a tak zvyšuje kvalitu života. Z vedeckého pohľadu tento pohľad môže viesť k hlbšiemu a komplexnejšiemu pochopeniu depresie ako poruchy. Na základe týchto poznatkov diskutujeme, ako by bolo možné použiť tieto poznatky na teoretickej a praktickej úrovni. and This theoretical article first highlights the need for the study of depression, due its increasing occurrence and impact on life. Then it describes its causes through traditional paradigms and also shows the possibility to enrich the traditional perceptions of the causes of major depressive disorder with the insight applying ideas of evolutionary psychology into the area of self-regulation. Thus it is possible to perceive depression as evolutionary advantage that extends the capabilities of adaptation and therefore improves the quality of life. From a scientific perspective, this view can lead to a deeper and more comprehensive understanding of depression as a disorder. Based on these findings practical and theoretical implementation is discussed.