Dielo Jána Kollára zohralo svojho času významnú úlohu. Vysoko sa hodnotí Kollárova poézia, ale zaznávajú sa jeho vedecké práce. Jednou z vedecky kontroverzných otázok, o ktorej sa v kollárovskom výskume nehovorí, je Kollárova teória o pôvode Slovanov z Indie. V Slávy dcere sa Kollár o Indii zmieňuje ako o pravlasti Slovanov. Takéto vysvetlenie podal aj v dnes už prakticky zabudnutom spise Sláwa Bohyně a původ gména Slawůw čili Slawjanův (1839). Cieľom príspevku je preskúmať tento spis, poukázať na jeho miesto v dobovom diskurze o pôvode Slovanov, ako aj na jeho relevantnosť pre pochopenie Slávy dcery. and The works of Ján Kollár played an important role in its time. His poetry is held in high esteem but his scholarly work is ignored. One of his scholarly controversial issues which is absent from the Kollár research is Kollár's theory of the origins of the Slavs from India. In Slávy dcéra (The Daughter of Sláva) he mentions India as the homeland of the Slavs. He propounded this explanation also in the now almost forgotten treatise Sláwa Bohyně a původ gména Slawůw čili Slawjanův (The Glory of the Goddess and the Origin of the Name of the Slavs or Slavyans, 1839). The paper aims at exploring this treatise, showing its place in the contemporary discourse on the origins of the Slavs as well as its relevance for the understanding of Slávy dcéra.
Generačná výmena posledných troch desaťročí vniesla do literárnej vedy nevyváženosť medzi literárnokritickým a literárnohistorickým výskumom. Problémy, ktoré kladie literárna veda vývinu národnej literatúry a konceptu jej rozvíjania sa vyvolávajú záujem o návraty k nestorom moderného, hoci v istých súvislostiach zakladateľského organizovania literárnej vedy. Otázky metodológie, predmetu, hodnôt, generačných projektov, personálnych výstupov naznačili, že sa nemožno vypraviť do experimentálnych vyrovnávaní sa s výskumnou a kultúrnou realitou, kým sa neobnovia väzby s vkladom literárnych vedcov a spisovateľov, pričinením ktorých sa utvárali hodnoty národnej literárnej vedy a umeleckej literatúry v minulom storočí. and The exchange of generations in the past three decades has brought to literary science imbalance between literary-critical and literary-historical research. Problems posed by literary science to the development of national literature and the concept of its development, raise the interest in returning to significant personalities of modern, although in certain contexts establishing organization of literary science. The issues of methodology, subject, values, generational projects, personal outcomes indicated that it is not possible to cope with research and cultural reality experimentally, until the ties to the contribution of literary scholars and writers, who participated in the creation of values of national literary studies in the last century, are renewed.
Nejvíc dokladů umožňujících poznat náboženství churritské populace, obývající v minulosti regiony starověkého Předního východu, pochází z 2. tisíciletí před n. l. Už méně je však probádané rané období churritských dějin a jejich náboženských představ, které je možné datovat do 3. tisíciletí před n. l. Kniha mapuje tuto etapu prostřednictvím materiální kultury a písemných pramenů z lokality Tell Mózán, na území které se v starověku rozprostíralo město Urkeš. Důležitým doplňkem tohoto postupu jsou i data z jiných oblastí. Je zřejmé, že v Urkeši měly výrazné zastoupení nejstarší známé churritské kulturní prvky, i když zanedbatelné nejsou ani vlyvy akkadské. Na základě doposud učiněných objevů jsou identifikovány náboženské prvky spojené s městem a je poukázáno na ty, které je možné charakterizovat jako churritské. ,Najviac dokladov umožňujúcich poznať náboženstvo churritskej populácie, obývajúcej v minulosti regióny starovekého Predného východu, pochádza z 2. tisícročia pred n. l. Už menej je však prebádané rané obdobie churritských dejín a ich náboženských predstáv, ktoré možno datovať do 3. tisícročia pred n. l. Kniha mapuje túto etapu prostredníctvom materiálnej kultúry a písomných prameňov z lokality Tell Mózán, na území ktorej sa v staroveku rozprestieralo mesto Urkeš. Dôležitým doplnkom tohto postupu sú aj dáta z iných oblastí. Je zrejmé, že v Urkeši mali výrazné zastúpenie najstaršie známe churritské kultúrne prvky, i keď zanedbateľné nie sú ani vplyvy akkadské. Na základe doteraz učinených objavov sú identifikované náboženské prvky spojené s mestom a je poukázané na tie, ktoré možno charakterizovať ako churritské. ,Most evidence that makes it possible to know the religion of the Hurrian population formerly living in the regions of the ancient Near East dates to the second millennium B.C. However, the early period of Hurrian history and their religious ideas dating to the third millennium B.C. are less well explored. The book maps out this phase through material culture and written sources from Tell Mozan, which was once covered by the city of Urkesh in ancient times. Data from other areas represents an important complement to this approach. The oldest known Hurrian cultural elements clearly had a significant representation in Urkesh, though Akkadian influences are not negligible either. Based on the discoveries made so far, religious elements associated with the city are identified and those that may be characterised as Hurrian are highlighted.
Zámer kontaktu s najnovšou tvorbou dvoch prozaičiek feministickej literatúry smeruje k vyme-dzeniu ústredných poznávacích stratégií vyhranených autoriek, z ktorých Farkašová sa uzatvorila do látky, tematiky aj problému mravného a myšlienkového vyrovnania sa s rodinnou empíriou a s faktom bolesti, neporozumenia aj smrti. Juráňová má širšiu látkovú aj tematickú základňu, obmieňa historickú postavu a historické spoločenské reálie s literárnou postavou, hľadá hodnotiaci postoj ženskej postavy k anonymite mesta aj jej straty na vidieku, uprednostňuje samotu, osamelosť a dôstojnosť v činoch svojej ženskej literárnej postavy. and The intention of contacting with the latest work of the two women prose writers of the feminist literature leads towards the determination of central cognitive strategies of well-defined women authors of which Farkašová is closed into the subject, theme and the problem of copying with the family empiricism, the fact of pain, misunderstanding and death in morality and reasoning. Juráňová has broader subject and thematic bases, she substitutes a historic character and historic social reality for a literary character, looks for the evaluating attitude of a female character to the anonymity of the city and its loss in rural environment, prefers solitude, loneliness and dignity in the acts of her female literary character.
V prvej časti príspevku naznačujem kľúčové teoretické otázky vymedzujúce fenomén formovania romantizmu v stredoeurópskych súvislostiach. Pripomínam, že práve v tomto období vznikala nová a pestrá škála autonómnych národných kultúr. Neskôr, často pod tlakom politiky, sa tradičná multikultúrnosť pretransformovala do neprirodzených podôb vzájomnej izolácie. Žiaľ, tento model prezentácie národných literatúr pretrváva. V ďalšej časti načrtávam jednu z možností zmeny využitím nových metód literárnej komparatistiky. Zameriavam sa na procesy v čase formovania romantizmu v slovensko-poľských súvislostiach ako odkrývanie národného ducha v podobe slávnej histórie, obrat k ľudovým tradíciám a jazyku, ako aj prvé signály slovanofilského myslenia. and In the first part of the paper the author indicates key theoretical questions which allocate the phenomena of formation of romanticism within the Central European context. The author points out that that was the period of arising new and various autonomous local cultures. Later, under the political pressure, the traditional multiculturalism transformed into unnatural kinds of isolation. Unfortunatelly, this model of presentation of national literatures has persisted. Further, in the next part of the paper, the author draughts one of the options how to change the situation by using new methods of comparative literature. He focuses on the proceedings at the time of formation of romanticism within the Slovak-Polish context like revealing of national spirit in form of famous history, backset to folk traditions and language, as well as first signals of Slavophilic thinking.