Presented are results of simulations of root water uptake applying a macroscopic model of water transport in Soil - Plant - Atmosphere - Continuum. As a simulation tool is used the software package GLOBAL, based on the solution of the one-dimensional Richards equation. The main objective is to examine the contribution of root extraction functions (sink terms) based on different root morphological parameters to the changes in the soil water content profiles during the vegetation period of three crops. The root extraction functions are estimated using dry mass, length and surface area density distributions of all (total) and the fine roots (< 0.5 mm) of spring barley, winter rye and maize. It was observed that the ''root mass'' extraction curves slightly deviate from the ''length'' and ''surface area'' ones, especially in the topsoil and for the crops with a longer vegetation period. Nevertheless, the resulted differences in the soil water content distributions were small. The role of ''fine roots'' distribution was also examined. Calculating the water storage, it was found that the deviations were within the error of direct measurements. The sensitivity of the models based on the Richard´s equation to the different root extraction functions was found to be low, which reflected in small differences in soil water content distributions. Hence, any of the studied root morphological parameters can be successfully applied for simulations of root uptake at macro scale. and Práca obsahuje výsledky simulácie odberu vody koreňmi rastlín makroskopickým modelom pohybu vody v systéme pôda - rastlina - atmosféra, ak boli funkcie odberu vody koreňovým systémom určené z rozdelení rôznych charakteristík koreňového systému. Použili sme simulačný model GLOBAL, založený na riešení jednorozmerného tvaru rovnice Richardsa. Cieľom práce bolo určiť funkcie odberu vody koreňovým systémom rastlín, s využitím rozdelenia rôznych charakteristík koreňového systému tej istej rastliny a ich vplyv na vlhkostné profily v pôde počas ontogenézy rastlín. Simulácia bola vykonaná pre tri porasty - jarný jačmeň, ozimnú raž a kukuricu. Funkcie odberu vody boli vypočítané z údajov o rozdelení hmotnosti suchých koreňov, ich mernej dĺžky a merného povrchu pre všetky korene a pre ''jemné'' korene (< 0,5 mm v priemere). Ukázalo sa, že funkcie odberu založené na rozdelení hmotnosti koreňov sa nevýrazne odlišovali od tých, ktoré boli vypočítané s použitím ''dĺžky'' a ''povrchu'' koreňov v orničnej vrstve pôdy a pre porasty s dlhším vegeračným obdobím. Aj rozdiely medzi funkciami odberu s využitím rozdelenia rôznych vlastností ''jemných'' a všetkých koreňov boli v medziach presnosti merania. Z toho vyplýva, že ľubovoľný z použitých rozdelení parametrov koreňov (hmotnosť, dĺžka, povrch) môže byť použitý na výpočet odberových funkcií pre simuláciu pohybu vody v systéme PRAT a následnú simuláciu makroskopickými modelmi, založenými na riešení rovnice Richardsa.
Soil compaction in agricultural areas inhibits plant root growth through increased mechanical resistance, altered water and nutrient supply. The main objective of this study was to evaluate spatial distribution of roots and its effect on water uptake of maize grown on field with subsoil compaction. Two treatments were examined: complex melioration consisting of deep loosening in combination with drainage and control without applied meliorations. Root observations were conducted on vertical and superposed horizontal planes covered with a 2 cm grid short after silking. Root distributions expressed as index of density and/or dry mass density were estimated down to 1m soil depth and with a distance to a plant base. For analysis of root distribution pattern on the horizontal planes, a Variance to Mean Ratio (VMR) test was applied. Soil water monitoring were conducted during the vegetation period. On the vertical planes, root densities were similar in the topsoil of both treatments, but the results were significantly higher in the subsoil of the meliorated one showing deeper allocation of root density. In contrast, the control had more squares with lots of roots (i.e. higher indexes) just at the top- subsoil boundary owing to bunching of roots in macropores. The horizontal planes in the control generally consisted larger areas without visible roots and thus great distances for water and nutrient transmission, especially in the subsoil. The estimated VMR also pointed toward different levels of root clustering. Consequently, an inhibited water extraction from the subsoil in the control, a delay in crop ontogenesis and a less biomass production was established during the observed period. and Zhutnenie poľnohospodárskej pôdy bráni rastu koreňov; je to spôsobené zvýšeným mechanickým odporom pôdy, a zníženým prítokom vody a živín. Cieľom tejto štúdie je zhodnotenie priestorovej variability koreňov, ich vplyvu na odber vody koreňmi kukurice na poli so zhutnenou podorničnou vrstvou. Boli hodnotené dva spôsoby obrábania: komplexná meliorácia pozostávajúca z hlbokého podrývania v kombinácii s drenážou a obrábanie (kontrola) bez melioračných zásahov. Identifikácia rozdelenia koreňov bola vykonaná vo vertikálnych a horizontálnych rovinách s 2-cm sieťou, krátko po metaní. Rozdelenie koreňov bolo vyjadrené ako index hustoty alebo ako hustota suchej biomasy koreňov do hĺbky 1 m; v horizontálnom smere až k susedným rastlinám. Bol použitý test ''Variance to Mean Ratio'' (VMR) na určenie rozdelenia koreňov v horizontálnom smere počas vegetačného obdobia. Hustota koreňov vrchnej vrstvy pôdy vo vertikálnej rovine bola podobná pre obidve varianty, ale pre meliorovanú pôdu boli hodnoty hustoty koreňov v podloží podstatne vyššie a korene zasahovali hlbšie. Ako protiklad, na kontrolnom pozemku bolo viac štvorcov s mnohými koreňmi (t.j. vyššie indexy) práve na hranici orničnej a podorničnej vrstvy, pre enormný rast koreňov v makropóroch. V horizontálnej rovine tento kontrolný pozemok obsahoval veľké oblasti bez viditeľných koreňov, a to znamená veľké vzdialenosti pre prenos vody a živín v podorničnej vrstve. Výsledky aplikácie VMR naznačujú tiež rozdielne úrovne zhlukov koreňov. Z toho vyplýva znížený odber vody koreňmi rastlín na kontrolnom pozemku, ako aj pomalšia ontogenéza a nižšia produkcia biomasy, ktorá bola identifikovaná počas sledovaného obdobia.