Objective. Although Psychological capital has encountered increasing research interest in recent years, the scale for measuring PsyCap is absent in the Slovak language. In the present pre-registered study, the authors provide the initial results of the adaptation of the Revised Compound Psychological Capital Scale to the Slovak language. Method. A cross-sectional study with N = 262 people has been conducted. CPC-12R and measures of theoretically related constructs have been used.Results. With regards to evidence for factor validity, the authors found that the default higher-order model (PsyCap as a second-order factor & four first-order dimensions – hope, optimism, self-efficacy, and resilience) provided an acceptable fit to the data. With regards to evidence for convergent and divergent validity, the authors found that, as hypothesized, CPC-12R was related to a set of variables covering: A) a more specific work-related domain, B) more general well-being, and also C) more stable personality traits. More specifically, the scale correlated with work satisfaction, staying intentions, and three aspects of engagement (namely vigor, absorption, and dedication). Furthermore, the scale correlated with subjectively perceived stress, life satisfaction, and emotional components of habitual well-being. The scale was also related Submitted: 21. 1. 2022; P. K., Department of Psychology, Faculty of Arts, Pavol Jozef Šafárik University in Košice, Moyzesova 9, 040 01 Košice, Slovakia; e-mail: pavol.kacmar@upjs.skThis work was supported by the Slovak Research and Development Agency, Contract no. APVV-20-0319, by the grant agency of The Ministry of Education, Science, Research and Sport of the Slovak Republic VEGA Contract no. 1/0853/21, and by the Czech Science Foundation no. GA20-03810S. Open data, analytical code and pre-registration can be found at: osf.io/b4j57/.to Big-five personality domains, such as extra-version, conscientiousness, and negative emotionality, but not to the aesthetic sensitivity facet (considered as evidence for divergent validity). With regard to evidence for concurrent validity, the authors found that CPC-12R was strongly related to PCQ12 and both scales were related to other variables of interest to a similar degree.Limitations. Cross-sectional design and convenience sampling are the main limitations of the present study. and Cieľ. Napriek tomu, že je v posledných rokoch venovanej Psychologickému kapitálu stále viac výskumnej pozornosti, škála, ktorá by tento konštrukt zachycovala v slovenskom jazyku, absentuje. V tejto predregistrovanej štúdii sa autori preto podujali na adaptovanie revidovanej Compound Psychological Capital scale (CPC-12R) do slovenského jazyka a na predstavenie úvodných faktorových, konvergentných, divergentných a súbežných dôkazov validity.Metódy. Výskumný súbor tvorilo 262 účastníkov. Boli využité CPC-12R a ďalšie škály, týkajúce sa rôznych oblastí (sféra práce, duševnej pohody a osobnostných čŕt). Výsledky. Čo sa týka dôkazov validity, týkajúcich sa faktorovej štruktúry, primárny model druhého rádu (PsyCap ako faktor druhého rádu a 4 subfaktory) ukázal predbežne akceptovateľné parametre. Čo sa týka konvergentných a divergentných dôkazov validity, výsledky ukázali, že škála súvisela s premennými z oblasti práce, všeobecnejšie chápanou duševnou pohodou, ako aj stabilnejšimi osobnostnými čŕtami. Presnejšie, škála bola vo vzťahu s pracovnou spokojnosťou (r=.45), úmyslom zotrvať v organizácii (r=.24), ako aj angažovanosťou a jej troma zložkami (r=.52, .36, a .24). Škala sa taktiež ukázala byť vo vzťahu so subjektívne vnímaným stresom (r=-.53), životnou spokojnosťou (r=.56) a viac emočne ladeným aspektom v intenciách pozitívneho (r=.50) a negatívneho (r=-.46) komponentu habituálnej životnej pohody. Okrem toho sa súvis preukázal s črtami modelu veľkej päťky, ako extraverzia (r=.44), svedomitosť (r=.36) a negatívna emocionalita (r=-.59), ale nie s estetickou senzitivitou (r=.02) (dôkaz divergentnej validity). Čo sa týka súbežných dôkazov validity, výsledky poukázali na to, že CPC-12R bolo v tesnom vzťahu s PCQ12 a to aj vtedy, keď autori zobrali do úvahy potenciálnu jazykovú bariéru účastníkov výskumu. Limity. Medzi hlavné limity patria predovšetkým prierezový charakter štúdie a príležitostný výber výskumného súboru. Závery. Štúdia prináša CPC-12R do slovenského jazykového prostredia a ponúka úvodne dôkazy pre viaceré druhy validity.
Objectives. Although various mental health-re-lated consequences of the COVID-19 pandemic have been documented, there has been far less attention given to potential protective factors. Questions and hypotheses. In the present study, authors examined the role of three types of positive expectancies - optimism, hope, and self-efficacy - as predictors of well-being and anxiety. Furthermore, authors examined the role of coping strategies as a potential mediator between expectancies and criterion variables.Sample and settings. The present study was con-ducted during the COVID-19 outbreak in Slo-vakia after a national emergency was declared (N=1011). Additionally, longitudinal follow up was conducted after a national lockdown (N=391). Statistical analysis. Multi-model linear regres-sion (the Bayesian approach) and simple me-diation analysis (the Frequentist approach) were used to answer research questions. Results. In the main study with N=1011 partici-pants sampled after a national emergency was declared, the role of optimism in predicting anx-iety and well-being was corroborated. Moreo-ver, this finding was replicated after a national lockdown and the degree to which Coronavirus was considered dangerous served as a potential mediator. Besides optimism, self-efficacy nega-tively predicted anxiety, and subscales of hope predicted well-being. Additionally, the role of coping strategies as potential mediator was ex-amined. In follow up with N=391 respondents who decided to participate after the national lockdown, authors found an indirect effect of optimism on well-being and anxiety through dysfunctional coping. Limitations. The present study has some limita-tions that should be reflected upon. For exam-ple, convenience sampling was used. Moreover, interpretations related to causality should be avoided and the specificity of the effect in re-lation to pandemic situation should be further examined in future research. and Ciele. V predošlých výskumoch boli dokumen-tované rôzne dopady pandémie COVID-19 na mentálne zdravie. Menej pozornosti však bolo venovanej tomu, ktoré faktory tu môžu zohrávať protektívnu rolu.Otázky a hypotézy. Predkladaná štúdia sa zaobe-rá tým, akú rolu zohrávali tri druhy pozitívnych očakávaní (optimizmus, nádej a sebaúčinnosť) v rámci subjektívnej pohody a prežívanej úz-kosti počas nástupu prvej vlny pandémie CO-VID-19 na Slovensku. Súbor a metódy. Výskum bol realizovaný po tom, ako bol na Slovensku vyhlásený núdzový stav (N = 1011). Autori zisťovali sme subjektív-nu pohodu, aktuálne prežívanú úzkosť, tri druhy očakávaní (nádej, optimizmus a všeobecnú se-baúčinnosť) a to, do akej miery vnímali účastní-ci výskumu koronavírus ako nebezpečný. Druhý zber dát sa konal po celoštátnom lockdowne (N = 391). Tu sa autori zamerali na stratégie zvládania. Analýzy. V rámci analýzy dát boli využité dva postupy. Prvý bol reprezentovaný lineárnou re-gresiou pracujúcou s viacerými modelmi (Bay-esiánsky prístup), druhý mediačnou analýzou (Frekventistický prístup). Výsledky. V hlavnej časti (N = 1011), realizo-vanej krátko po vyhlásení núdzového stavu, sa ako dôležitý prediktor ukázal predovšetkým op-timizmus. Pozitívne predikoval subjektívnu po-hodu a negatívne prežívanú úzkosť. Zmienený vzťah bol sprostredkovaný tým, do akej miery považovali účastníci výskumu koronavírus za nebezpečný. Okrem toho, sebaúčinnosť nega-tívne predikovala prežívanú úzkosť a subškály nádeje predikovali subjektívnu pohodu. V nad-väzujúcom zbere dát (N = 391), uskutočnenom po prvom lockdowne, sa autori zamerali na rolu stratégii zvládania ako potenciálneho mediátora vo vzťahu medzi očakávaniami a kritérialnými premennými. Tu sa ako jeden z potenciálne dô-ležitých mechanizmov ukázali predovšetkým dysfunkčné stratégie zvládania stresu. Limity. Medzi limity možno zaradiť príležitost-ný výber výskumného súboru a to, že otázka, týkajúca sa toho, do akej miery tu šlo o vzťah špecifický pre pandémiu, zostáva aj naďalej otvorená. Okrem toho je nevyhnutné, aby výz-kumníci zostali pri vyjadrovaní sa k otázke kau-zality nanajvýš opatrní.