Objectives. This study aims to expand previous research findings by focusing on the mechanism of the frustration and satisfaction of basic psy-chological needs that links parental psychologi-cal control and autonomy support to the drive for thinness as an indicator of disordered eating among early adolescent boys and girls in Slo-vakia. Participants and setting. 443 pupils (47.6% girls) reported on the explored variables in a cross-sectional data collection. Hypotheses. The drive for thinness was hypoth-esised to be (1) negatively associated with the satisfaction of basic psychological needs and (2) positively associated with the frustration of basic psychological needs. Autonomy support from the mother (3) and father (4) was hypoth-esised to be positively related to basic psycho-logical needs satisfaction. Psychological control from the mother (5) and father (6) was hypothe-sised to be positively linked to basic psychologi-cal needs frustration. Autonomy support from the mother (7) and father (8) and psychological control from the mother (9) and father (10) were also hypothesised to be indirectly associated with the drive for thinness. Statistical analysis. Structural equation model-ling was carried out and the model was found to be statistically equivalent for boys and girls.Results. The psychological control from the mother was significantly associated with the frustration of basic psychological needs, which was subsequently associated with the drive for thinness. Autonomy support from the mother and father significantly positively explained the satisfaction of basic psychological needs. Limitations. The mediation model was tested using a cross-sectional design. However, the temporal ordering of the examined variables is clear. Furthermore, while the used measures are standardized and widely used abroad, their vali-dation in the population of Slovak adolescents is needed. Other inaccuracies could have been caused by the exclusion of the part of the sample from the analyses and the self-reporting nature of the data. and Cieľ.Táto štúdia presahuje zistenia predošlých výskumov zameraním sa na mechanizmus frustrácie a naplnenia základných psychologic-kých potrieb, ktorý spája rodičovskú psycholo-gickú kontrolu a podporu autonómie s túžbou po štíhlosti, ktorá je indikátorom dysfunkčného stravovania u chlapcov a dievčat v ranej adoles-cencii.Súbor a výskumný dizajn. 443 žiakov (47,6 % dievčatá) zo Slovenska poskytlo informácie ohľadne skúmaných premenných pomocou prierezového zberu dát. Hypotézy. Na základe aktuálneho stavu poznania autori predpokladali, že túžba po štíhlosti bude (1) negatívne asociovaná s naplnením zák-ladných psychologických potrieb a (2) pozitívne asociovaná s frustráciou základných psycholo-gických potrieb. Ďalej predpokladali, že podpo-ra autonómie (3) zo strany matky a (4) otca bude pozitívne asociovaná s naplnením základných psychologických potrieb. Tiež sa predpoklada-lo, že psychologická kontrola (5) matky a (6) otca bude pozitívne asociovaná s frustráciou zá-kladných psychologických potrieb. Napokon sa očakávalo, že podpora autonómie (7) zo strany matky a (8) otca a psychologická kontrola (9) zo strany matky a (10) otca budú v nepriamom vzťahu s túžbou po štíhlosti. Štatistické analýzy. Bolo realizované modelova-nie pomocou štrukturálnych rovníc a model bol štatisticky ekvivalentný pre chlapcov aj dievča-tá. Výsledky. Psychologická kontrola matky bola signifikantne asociovaná s frustráciou základ-ných psychologických potrieb, ktorá bola ná-sledne asociovaná s túžbou po štíhlosti. Podpora autonómie zo strany matky aj otca vysvetľovala naplnenie základných psychologických potrieb.Limity. Po prvé, mediačný model bol testovaný použitím prierezového dizajnu. Avšak časové usporiadanie skúmaných premenných je zrejmé. Po druhé, hoci sú používané metodiky štandar-dizované a široko používané v zahraničí, je po-trebná ich validácia aj v populácii slovenských adolescentov. Napokon nepresnosti mohli byť spôsobené aj vylúčením časti vzorky z analýz a seba posudzujúcim charakterom údajov.
Príspevok prezentuje výsledky výskumu týkajúceho sa vzťahu emocionálnej inteligencie (EI) a sociálnej inteligencie (SI) k zvládaniu záťaže. EI sme zisťovali jednak ako schopnosť (SIT-EMO) a jednak ako osobnostnú črtu (TEIQ-ASF). Chápaním príbuzná sociálna inteligencia bola zisťovaná TSIS. Copingové stratégie boli merané dotazníkom CCSC. Výskumnú vzorku tvorilo 104 detí v období ranej adolescencie. Výsledky poukázali na niektoré signifikantné vzťahy emocionálnej inteligencie a copingových stratégií. Prejavila sa špecifickosť dvoch konštruktov EI. and This paper presents results regarding the relationship between emotional and social intelligence and coping strategies. Emotional intelligence was assessed as ability (Situational Test of Emotional Understanding) and as a personality trait (Trait EI questionnaire-Adolescent Short Form). Social intelligence, as a similar concept to EI, was examined by Tromsø Social Intelligence Scale (TSIS). Coping strategies were measured by using the Children’s Coping Strategies Checklist (Ayers, et al., 1999). The research sample consisted of 104 children at an early age of adolescence. Our results revealed some significant relationships between emotional intelligence and coping strategies. The distinctiveness of both constructs of EI was manifested.