Objectives. This study aims to expand previous research findings by focusing on the mechanism of the frustration and satisfaction of basic psy-chological needs that links parental psychologi-cal control and autonomy support to the drive for thinness as an indicator of disordered eating among early adolescent boys and girls in Slo-vakia. Participants and setting. 443 pupils (47.6% girls) reported on the explored variables in a cross-sectional data collection. Hypotheses. The drive for thinness was hypoth-esised to be (1) negatively associated with the satisfaction of basic psychological needs and (2) positively associated with the frustration of basic psychological needs. Autonomy support from the mother (3) and father (4) was hypoth-esised to be positively related to basic psycho-logical needs satisfaction. Psychological control from the mother (5) and father (6) was hypothe-sised to be positively linked to basic psychologi-cal needs frustration. Autonomy support from the mother (7) and father (8) and psychological control from the mother (9) and father (10) were also hypothesised to be indirectly associated with the drive for thinness. Statistical analysis. Structural equation model-ling was carried out and the model was found to be statistically equivalent for boys and girls.Results. The psychological control from the mother was significantly associated with the frustration of basic psychological needs, which was subsequently associated with the drive for thinness. Autonomy support from the mother and father significantly positively explained the satisfaction of basic psychological needs. Limitations. The mediation model was tested using a cross-sectional design. However, the temporal ordering of the examined variables is clear. Furthermore, while the used measures are standardized and widely used abroad, their vali-dation in the population of Slovak adolescents is needed. Other inaccuracies could have been caused by the exclusion of the part of the sample from the analyses and the self-reporting nature of the data. and Cieľ.Táto štúdia presahuje zistenia predošlých výskumov zameraním sa na mechanizmus frustrácie a naplnenia základných psychologic-kých potrieb, ktorý spája rodičovskú psycholo-gickú kontrolu a podporu autonómie s túžbou po štíhlosti, ktorá je indikátorom dysfunkčného stravovania u chlapcov a dievčat v ranej adoles-cencii.Súbor a výskumný dizajn. 443 žiakov (47,6 % dievčatá) zo Slovenska poskytlo informácie ohľadne skúmaných premenných pomocou prierezového zberu dát. Hypotézy. Na základe aktuálneho stavu poznania autori predpokladali, že túžba po štíhlosti bude (1) negatívne asociovaná s naplnením zák-ladných psychologických potrieb a (2) pozitívne asociovaná s frustráciou základných psycholo-gických potrieb. Ďalej predpokladali, že podpo-ra autonómie (3) zo strany matky a (4) otca bude pozitívne asociovaná s naplnením základných psychologických potrieb. Tiež sa predpoklada-lo, že psychologická kontrola (5) matky a (6) otca bude pozitívne asociovaná s frustráciou zá-kladných psychologických potrieb. Napokon sa očakávalo, že podpora autonómie (7) zo strany matky a (8) otca a psychologická kontrola (9) zo strany matky a (10) otca budú v nepriamom vzťahu s túžbou po štíhlosti. Štatistické analýzy. Bolo realizované modelova-nie pomocou štrukturálnych rovníc a model bol štatisticky ekvivalentný pre chlapcov aj dievča-tá. Výsledky. Psychologická kontrola matky bola signifikantne asociovaná s frustráciou základ-ných psychologických potrieb, ktorá bola ná-sledne asociovaná s túžbou po štíhlosti. Podpora autonómie zo strany matky aj otca vysvetľovala naplnenie základných psychologických potrieb.Limity. Po prvé, mediačný model bol testovaný použitím prierezového dizajnu. Avšak časové usporiadanie skúmaných premenných je zrejmé. Po druhé, hoci sú používané metodiky štandar-dizované a široko používané v zahraničí, je po-trebná ich validácia aj v populácii slovenských adolescentov. Napokon nepresnosti mohli byť spôsobené aj vylúčením časti vzorky z analýz a seba posudzujúcim charakterom údajov.
V období ranej adolescencie patria rodičia a ich správanie k významným faktorom, ktoré môžu napomôcť predchádzaniu rizikovému správaniu dospievajúcich. K najčastejším formám rizikového správania v tomto období patrí fajčenie a konzumácia alkoholu. Prvým cieľom štúdie je sledovať rozdiely v percepcii s rizikovým správaním súvisiacich faktorov medzi adolescentmi a ich matkami/ otcami. Druhým cieľom je sledovať vzťah medzi premennými súvisiacimi so správaním rodičov (percipované adolescentom) a fajčením a užívaním alkoholu u dospievajúcich. Výskumnú vzorku tvorilo 580 dospievajúcich (priemerný vek 12,51; SD = 0,59; 51,1 % dievčat), 217 matiek a 150 otcov. Vo všetkých sledovaných premenných, s výnimkou trávenia spoločného času, boli identifikované významné rozdiely medzi percepciou dospievajúcich a rodičov. Výsledky logistickej regresie ukazujú, že najvýznamnejším faktorom súvisiacim s pravdepodobnosťou fajčenia a pitia alkoholu je percipované schvaľovanie takéhoto správania zo strany rodičov. Zdá sa, že bez ohľadu na to, akým spôsobom sa rodičia snažia ovplyvňovať rizikové správanie dospievajúcich, najdôležitejšie je zabezpečiť, aby adolescenti skutočne vnímali postoj rodičov voči alkoholu/cigaretám ako nesúhlasný. Získané výsledky by mohli byť aplikovateľné aj pre učiteľov a iných významných dospelých, ktorí sú v pravidelnom kontakte s dospievajúcimi. and During the early adolescence period the parental behaviour belongsto one of the most important factors that may help to avoid adolescent risk behaviour. Among the most prevalent forms of risk behaviour in early adolescence are smoking and alcohol consumption. The first aim of this study is to explore discrepancies between parental and adolescent perceptions of several factors related to risk behaviour. The second aim of the study is to explore relationship between parental behaviour (as perceived by adolescents) and adolescents smoking and alcohol consumption. Research sample consisted of 580 adolescents (mean age 12.51, SD=0.59; 51.1% girls), 217 mothers and 150 fathers. In all studied all variables but spending free time, showed, significant differences between the perception of adolescents and their mothers /fathers were found with an exception of parental companionship. Results of logistic regression show that the most important factor that is associated with probability of smoking and drinking in early adolescence is perceived parental approval of such behaviour. It seems to be, that regardless of the way how parents try to prevent adolescents risk behaviour, the most important is to show clear and consistent disapproval of such behaviour. Our results may be applied also for teachers and significant others that are in contact with adolescents.