Otázky o ekologickej racionalite sú otázkami o psychologických kritériách racionality kognitívnych procesov. Ekologická racionalita je kľúčový pojem, navrhnutý ako alternatívny pohľad na vzťah racionality a skúmaných javov psychologickej reality (Gigerenzer). Cieľovou oblasťou štúdie sú sociolingvistické koncepcie, ktoré vymedzujú racionalitu hovorovej reči vo vzťahu k funkčnosti jazykových prostriedkov a stratégií v napĺňaní psychologických pohnútok a cieľov. Analyzované modely hovorovej reči (Grice) a hovorovej zdvorilosti (Brown, Levinson) reprezentujú posuny od počiatočného zdôrazňovania logických zásad racionálnej komunikácie po súčasné analýzy psychologického prostredia, v ktorom sa rečová komunikácia odohráva. Psychologické prostredie sa vymedzuje vo vzťahu k zamýšľaným a vyjednávaným významom, k ich výmene medzi sociálnymi aktérmi v situačných kontextoch vzájomnosti. Relevantnosť úvah o ekologickej racionalite pre interpretáciu javov hovorovej reči dokumentujú štúdie irónie ako stratégie hovorovej zdvorilosti. and Issues of ecological rationality and pragmatics of language communication
Issues of ecological rationality are concerned with psychological criteria of rationality in cognitive processes.. Ecological rationality is a key term suggested for an alternative view of relationship between rationality and the phenomena of psychological reality being investigated (Gigerenzer). The study is focused on sociolinguistic conceptions, which define rationality of common talk due to functions of linguistic means and strategies in fulfilling psychological intentions and goals. The analyzed models of common talk (Grice) and common politeness (Brown & Levinson) represent shifts from an initial emphasis on logical principles of rational communication to current analyses of psychological environment where language communication takes place. Psychological environment is defined in relationship to the meanings intended and negotiated, to their exchange between social actors in situational contexts of mutuality. Relevance of considerations about ecological rationality for interpretation of common talk phenomena is documented by the studies of an irony as a politeness strategy.