a1_Ciele. Cieľom tejto kvalitatívne zameranej výskumnej štúdie bolo porozumenie subjektívneho prežívania budovania komunity a jeho popisu vo výpovediach účastníkov Community Building Workshop a Community Building Event (CBW/E) od východiskovej situácie rozhodnutia o účasti na workshope a životnej situácii v tom čase, cez najdôležitejšie momenty workshopu, až po prípadné zmeny u účastníkov v dôsledku tejto skúsenosti. Súbor a metódy. Účastníci z Veľkej Británie, Nemecka, USA a niekoľkí, ktorí neuviedli svoju národnosť, sa zúčastnili workshopov zorganizovaných vo Veľkej Británii a Nemecku a vyplnili sadu troch dotazníkov v anglickom jazyku tesne pred workshopom, tesne po workshope a tri mesiace po workshope. Analyzované boli údaje od 18 účastníkov. Hypotézy. Vzhľadom na to, že išlo o exploračne zameranú štúdiu, neboli vopred stanovené žiadne hypotézy. Analýza. Dáta boli analyzované prostredníctvom Konsenzuálneho kvalitatívneho výskumu (CQR), metódy komplexnej a dôkladnej kvalitatívnej analýzy, ktorá využíva konsenzuálny prístup. Výsledky. Participanti typicky prichádzali na workshop CBW/E s túžbou po osobnom raste, so záujmom o komunitu a jej úlohu v každodennom živote a tiež s nejakou aktuálne prežívanou osobnou záležitosťou. Jadro psychologického zážitku komunity tvorilo zdieľanie, ocenenie a autentickosť. U všetkých analyzovaných prípadoch (18) sa nachádzal pocit posilnenia (empowerment) ako dôsledok účasti na workshope CBW/E. Medzi ďalšie najčastejšie respondentmi výskumu uvádzané zmeny v dôsledku workshopu patrili väčšia schopnosť byť sám sebou, zvýšená sebaúčinnosť a sebaistota, dôvera a akceptácia, práca s vlastnými hranicami a aplikácia získaných poznatkov a zručností v živote., a2_Toto učenie sa u väčšiny participantov výskumu spájalo s prežívaním emocionálneho distresu. Obmedzenia výzkumu. Hlavným obmedzením výskumu bolo použitie písomných, a nie verbálnych výpovedí účastníkov, čo znižuje bohatstvo dát, ktoré môžu byť potenciálne získané od participantov., b1_Objectives. The goal of this qualitatively oriented research study was to understand subjective experience of building community as found in the accounts of Community Building Workshop and Community Building Event (CBW/E) attendants. Subjects and setting. Attendants (n=18) from United Kingdom, Germany, United States and a few with not stated nationality, took part in workshops organized in United Kingdom and Germany. The data were collected by questionnaires prior, at the end, and three months after the workshop. The questionnaire captured participant’s experiences of the enrolment to the workshop, the most important events in the workshop, and the changes perceived as a result of their experience of community building. Hypotheses. Because of the explorative character of the research study, there was no hypothesis stated beforehand. Analysis.T he data were analysed using the Consensual Qualitative Research (CQR) a method of comprehensive and rigorous qualitative analysis that uses consensual approach to analysis. Results. Participants typically came to the workshop CBW/E with the desire for personal growth, with the interest in community and its role in their everyday life. Sharing, appreciation and being authentic were the core elements of psychological sense of community for the participants. In all analysed cases (18), there was a feeling of empowerment mentioned as a consequence of attendance of the workshop. The most frequently cited changes in attendants lives were greater ability to be authentic, increased self-efficiency, enhanced confidence, trust and acceptance, work with own boundaries and application of an acquired learning and skills in one’s life. The learning was in the majority of our research cases connected with experiencing of some emotional distress. Study limitations., b2_The main limitation was the use of written rather than verbal accounts, which limits the richness of the data that can be gathered., Júlia Halamová, Ladislav Timuľák, Lucia Adamovová., and Obsahuje seznam literatury
Cieľom štúdie bolo zistiť počas riadených imaginácií, ako si participanti s vysokou a nízkou hladinou sebakritickosti predstavujú svoje vnútorné sebakritické, sebaprotektívne a sebasúcitné časti self. Autori skúmali zmeny v obsahu ich imaginácií pri porovnaní stavu pred intervenciou a po intervencii: Tréning zameraný na emócie pre sebasúcit a sebaprotekciu. Na analýzu dát bol použitý Konsenzuálny kvalitatívny výskum a úroveň sebakritickosti sa určila pomocou Škály foriem sebakritickosti a sebapotvrdenia. Boli analyzované dve extrémne skupiny z pôvodnej vzorky 92 adolescentných účastníkov EFT-SCP (najvyšších 15 % a najnižších 15 % participantov podľa úrovne sebakritickosti). Prvá z dvoch extrémnych skupín pozostávala z 12 vysoko sebakritických ľudí (1 muž a 11 žien, AM = 21,7; SD = 1,16) a druhá pozostávala z 15 nízko sebakritických ľudí (1 muž a 14 žien; AM = 22,3; SD = 1,2). Výsledky naznačili, že intervencia viedla k pozitívnemu posunu od maladaptívnych vzorcov (hanba, strach, bezcennosť a nekompetentnosť) k adaptívnejším vzorcom odpovedí (bezpečie, láska, zmocnenie a potreba porozumieť situácii). Aj keď sa maladaptívne vzorcov pod vplyvom intervencie odpovedí znižovali a adaptívne zvyšovali, maladaptívne vzorce neboli po intervencii úplne odstránené. Tieto zistenia je možné využiť pre lepšie nastavenie intervencií v budúcnosti. and The aim of the study was to identify, during guided imageries, how high and low self-critical people imagine their inner self-critical, selfprotective, and self-compassionate parts. The authors explored changes in imagery content when comparing the pre-test and post-test state of Emotion Focused Training for Self-Compassion and Self-Protection (EFT-SCP). Consensual Qualitative Research was the method used for the data analysis and level of self-criticism was determined using the Forms of Self-Criticizing/ Attacking and Self-Reassuring Scale. Two groups representing the extremes of the sample of 92 EFT-SCP adolescent participants (the highest 15% and the lowest 15% of the selfcritics) were analysed. The first of the two extreme groups consisted of 12 highly self-critical people (1 man and 11 women, AM = 21.7; SD = 1.16), and the second comprised 15 low selfcritics (1 man and 14 women; AM = 22.3; SD = 1.2). The results indicated that the training led to positive shifts away from maladaptive patterns (shame, fear, worthlessness, and incompetence) to more adaptive ones (safeness, love, empowerment, and the need to understand the situation). Although the maladaptive patterns declined and adaptive ones were adopted, the maladaptive patterns were not completely eliminated, which can be exploited in better use of treatments.
Párová terapia zameraná na emócie (Emotion focused couples therapy alebo Emotionally focused therapy for couples, EFTC) je krátkodobá, spravidla trvajúca 8 až 20 stretnutí, štruktúrovaná terapia pôvodne vytvorená 1980-tych rokoch Leslie Greenbergom a Sue Johnsonovou. Je to jeden z najviac empiricky validizovaných druhov párovej terapie. Výskumne bolo zistené, že 70 - 75 % párov, ktoré prejdú EFTC, sa zotavia z distresu, a dokonca tieto výsledky sú stabilné v čase. Spolu s ďalšími výskumnými zisteniami EFTC spĺňa kritéria empiricky podloženej liečby. Štúdia načrtáva teoretické východiská tejto párovej terapie, ktorá je u nás relatívne neznámou, a jej špecifiká. Podrobne sa zaoberá jednotlivými fázami a krokmi terapeutického postupu spolu s vysvetlením rozličných druhov párových cyklov a procesom zmeny. Záverom prináša prehľad doterajších výskumných zistení ohľadom EFTC, ktoré zhrňujú výskumy efektu terapie, metaanalýzy, štúdie efektívnosti nákladov a výskumy procesu zmeny v terapii, výskumy efektívnosti tejto párovej terapie na rozličných vzorkách populácie a v špecifických životných situáciách., Emotion focused couples therapy or Emotionally focused therapy for couples (EFTC) is short-term 8 to 20 sessions, structured therapy originally developed in 1980’s by Leslie Greenberg and Sue Johnson. It is one of the most empirically based types of couple therapy. Research has found that 70-75% of couples who undergo EFTC, will recover from distress, and these results are tested as stable over time by follow-up. All together with other research findings, EFTC meets the criteria for evidence based treatment. Study outlines the theoretical background of this couple therapy, which is relatively little known to Slovak and Czech therapists, and its differences comparing to other marital therapies. The contribution discusses the various phases and steps of the therapeutic process and explains the different kinds of dyadic cycles and process of change. In conclusion, it provides an overview of current research findings regarding EFTC that summarize effect size research, meta-analyzes, studies of costeffectiveness research and change process in therapy, research of the effectiveness of the therapy for different samples of the population and people in specific situations., and Júlia Halamová.