Cieľom štúdie bolo zistiť počas riadených imaginácií, ako si participanti s vysokou a nízkou hladinou sebakritickosti predstavujú svoje vnútorné sebakritické, sebaprotektívne a sebasúcitné časti self. Autori skúmali zmeny v obsahu ich imaginácií pri porovnaní stavu pred intervenciou a po intervencii: Tréning zameraný na emócie pre sebasúcit a sebaprotekciu. Na analýzu dát bol použitý Konsenzuálny kvalitatívny výskum a úroveň sebakritickosti sa určila pomocou Škály foriem sebakritickosti a sebapotvrdenia. Boli analyzované dve extrémne skupiny z pôvodnej vzorky 92 adolescentných účastníkov EFT-SCP (najvyšších 15 % a najnižších 15 % participantov podľa úrovne sebakritickosti). Prvá z dvoch extrémnych skupín pozostávala z 12 vysoko sebakritických ľudí (1 muž a 11 žien, AM = 21,7; SD = 1,16) a druhá pozostávala z 15 nízko sebakritických ľudí (1 muž a 14 žien; AM = 22,3; SD = 1,2). Výsledky naznačili, že intervencia viedla k pozitívnemu posunu od maladaptívnych vzorcov (hanba, strach, bezcennosť a nekompetentnosť) k adaptívnejším vzorcom odpovedí (bezpečie, láska, zmocnenie a potreba porozumieť situácii). Aj keď sa maladaptívne vzorcov pod vplyvom intervencie odpovedí znižovali a adaptívne zvyšovali, maladaptívne vzorce neboli po intervencii úplne odstránené. Tieto zistenia je možné využiť pre lepšie nastavenie intervencií v budúcnosti. and The aim of the study was to identify, during guided imageries, how high and low self-critical people imagine their inner self-critical, selfprotective, and self-compassionate parts. The authors explored changes in imagery content when comparing the pre-test and post-test state of Emotion Focused Training for Self-Compassion and Self-Protection (EFT-SCP). Consensual Qualitative Research was the method used for the data analysis and level of self-criticism was determined using the Forms of Self-Criticizing/ Attacking and Self-Reassuring Scale. Two groups representing the extremes of the sample of 92 EFT-SCP adolescent participants (the highest 15% and the lowest 15% of the selfcritics) were analysed. The first of the two extreme groups consisted of 12 highly self-critical people (1 man and 11 women, AM = 21.7; SD = 1.16), and the second comprised 15 low selfcritics (1 man and 14 women; AM = 22.3; SD = 1.2). The results indicated that the training led to positive shifts away from maladaptive patterns (shame, fear, worthlessness, and incompetence) to more adaptive ones (safeness, love, empowerment, and the need to understand the situation). Although the maladaptive patterns declined and adaptive ones were adopted, the maladaptive patterns were not completely eliminated, which can be exploited in better use of treatments.
Napriek tomu, že odpustenie sebe sa ukazuje ako významnejšie súvisiace s fyzickým zdravím jednotlivca, ako aj celkovým well-beingom v porovnaní s odpustením druhému, a dôsledky neodpustenia sebe môžu byť extrémne, odpusteniu sebe je venovaná neporovnateľne menšia teoretická a výskumná pozornosť oproti interpersonálnemu odpustenia.
Cieľom štúdie je kritický prehľad súčasných teoretických a empirických štúdií v tejto oblasti. Štúdia sa zameriava na vymedzenie odpustenia sebe, s ohľadom na jeho hlavné aspekty ako je ľútosť za vykonaný čin, prijatie zodpovednosti a zmena správania do budúcnosti. Štúdia definuje podobnosti a rozdiely odpustenia sebe s interpersonálnym odpustením. Je zdôraznené, že odpustenie sebe je proces vyžadujúci čas a popísané sú jednotlivé kroky procesu odpustenia. Diskutované sú intervenčné štúdie odpustenia sebe, so zameraním na ich výsledky a metodologické nedostatky. V závere je predstavený kritický postoj voči odpusteniu sebe a argumentácia proti jednotlivým kritickým názorom. Načrtnutý je ďalší smer výskumu v oblasti odpustenia sebe. and Despite the evidence that self-forgiveness is more strongly associated with physical health and well-being compared to interpersonal forgiveness, and that the results of self-blaming may be extreme, self-forgiveness has received considerately less attention in theory and research, compared to interpersonal forgiveness. The aim of this study is a critical overview of the current theoretical and empirical studies in this area. The paper focuses on a definition of selfforgiveness with an emphasis of its important aspects such as remorse, responsibility taking, and conciliatory behaviour. The study defines similarities and differences of self-forgiveness and interpersonal forgiveness. It is stressed that self-forgiveness is a process which takes time and the steps of self-forgiveness are described. The intervention studies of self-forgiveness are discussed, with an emphasis on their results and methodological limitations. Finally, a critical attitude toward self-forgiveness and argumentation against these critical views are presented. Future direction of research in self-forgiveness is outlined.