V diskusiách o hodnote a počiatku ľudského života sa aj v našich slovenských pomeroch objavujú, na rozličných úrovniach, rozmanité postoje, ktoré sú často ovplyvnené rozdielnymi filozofickými prúdmi a zmýšľaním. V posledných rokoch k tomu prispieva aj stupňujúci sa vplyv myslenia, vo Viedni narodeného Austrálčana, Petra Singera, pôsobiaci na viacerých slovenských filozofov. V tomto príspevku podávame niekoľko reakcií a názorov na anglosaskému mysleniu blízku Singerovu teóriu druhizmu (speciesizmu) a iné jeho názory z pohľadu filozofickej a teologickej etiky. Priblížime si hlavne názory autorov z nemecky hovoriaceho prostredia, ktorí sa vo svojich dielach venujú aj posúdeniu jeho teórie druhizmu. Nemecko totiž dodnes bojuje s následkami nacizmu, teda s nočnou morou 20. storočia, ktorá úzko súvisí práve s touto teóriou. Cieľom príspevku však nie je logicky vyvrátiť Singerovu teóriu, ale poukázať na jej nedostatky a zdôrazniť dôvody, prečo ju nie je možné z etického hľadiska akceptovať. V záverečnej časti sa pokúšame otočiť argumentovanie smerom k tým, ktorí preferujú výskum na ľudských embryách a na ľudských embryonálnych kmeňových bunkách. Práve títo odborníci by sa mali, podľa nás, podujať jasne dokázať, že v prípade ľudských embryí nejde o človeka (alebo osobu), a teda že v rámci výskumu môžu byť ľubovoľne použité, a teda i usmrtené., In our discussion about the value of human life various attitudes appear at different levels, influenced by diverse philosophical approaches. A notable role is played by the attitudes and theory of Peter Singer in influencing some Slovak philosophers. In this paper we advance several observations on Singer’s theory of speciesism, especially from the view of philosophical and theological ethics. We are above all concerned with authors from German-speaking areas, who have focused on speciesism in their theories. The aim of this paper is not to logically refute the theory, but rather to show its shortcomings and to offer reasons why it should not be accepted. In the concluding part we attempt to turn around the case in support of research into human embryos and human-embryo stem-cells. It is those who support such research, we argue, who should clearly demonstrate that a human embryo is not a person and that, in the cause of scientific enquiry, they can be used and killed., and Inocent‑Mária V. Szaniszló.
The concept of personal identity has recently come to play an increasingly important role in bioethical discussion concerning the beginning and end of human life. This study does not aim to represent the whole range of applications of theories of personal identity to bioethics. It focuses only on the beginning of human life, namely on the question of the moral acceptability of abortion. The author begins by describing an argument rejecting the acceptability of abortions which has been advanced by P. Lee, and it is shown that the validity of this argument depends on a certain conception of personal identity. Then the author briefly defines the psychological approach to personal identity, and he points to its weaknesses. There follows a discussion of the theory of animalism which claims that our persistence in time does not comprise any psychological factors. The conclusion of the article deals with various theories of moral status and indicates the inadequacy of functional criteria in accounting for the moral point of view. The article finishes by stating that the moral status of human beings should be founded on the concept of human dignity. If the considerations in the study have been set out correctly then they justify the following conclusion: abortions are morally unacceptable., David Černý., and Obsahuje poznámky a bibliografii