Literárna história a kultúrna publicistika sa osobnosti a tvorbe Dominika Tatarku venujú bez ruptúr, a tak, aby sa dostali do súladu výklad spoločenských aj osobných reálií a do súvislostí dostupné interpretácie diela a okolnosti, ktoré ho utvárali, obrusovali aj popierali. Po generácii súčasníkov a rovesníkov sa posledné desaťročia dostali do dialógu post factum s Tatarkom ďalší a mladší spomedzi literárnych vedcov, poučení a s odlišne nastaveným hodnotovým zámerom. Podstatné zostáva to, že sa osobnosť Dominika Tatarku nevytratila z poznávacích ambícií tých, čo poznajú materiál a precízne sa orientujú vo vývinovom kontexte, ale ani tých, čo nachádzajú širšie a nepovšimnutými nuansami možné dotyky jeho nazerania na seba, život, svet a umenie s inými nazeracími a estetickými konceptmi vo filozofii a umení. and Literary history and cultural journalism are dedicated to the personalities and works of Dominic Tatark without rupture and so that the interpretation of social and personal realities and the contexts of the available interpretations of the work and the circumstances that created, circumvented and denied it were brought into line. For generations of contemporaries and peasants, the past decades have come into the post factum dialogue with Tatark, another and younger among literary scientists, lessons and a differently set value goal. It is essential that the personality of Dominika Tatarka did not escape from the cognitive ambitions of those who know the material and precisely oriented in the context of development, but also those who find wider and unexpected nuances of possible touch of his viewing himself, life and the world and art with others advertisements and aesthetic concepts in philosophy and art.