Kniha uvažuje o japonských horách ako o miestach náboženských úkonov. Autorka čitateľovi ponúka pohľad na historický i súčasný stav náboženských praktík pričom nezanedbáva ekonomický aspekt ich vývoja. Prvé tri kapitoly, venované historickému vývoju náboženských praktík v horskej oblasti Tatejama, odhaľujú súvislosť medzi horami a predstavami o posmrtnom živote v Japonsku. Príklad pútnického miesta Tatejama, populárneho v období Edo, pomáha predstaviť si akým spôsobom fungovalo v tomto období pútnické miesto a náboženský kult. Autorka pritom poukazuje na ekonomickú stránku prevádzky pútnického miesta. Terénny výskum a účasť na náboženských praktikách v horských oblastiach Tatejama a Dewa Sanzan umožnil autorke sledovať ich terajší stav. Získaný výskumný materiál poodhaľuje napríklad úlohu konceptu kultúrneho dedičstva v úsilí o udržiavanie náboženských praktík v súčasnosti. Táto časť poskytuje zaujímavý pohľad na to, ako sa poskytovatelia náboženských praktík a ich účastníci prispôsobujú novodobým podmienkam. Novodobým asketickým úkonom prebiehajúcim vo vodopádoch je venovaná posledná kapitola. Napriek tomu, že tieto sú považované za marginálne praktiky, komplexnosť kvalít, s ktorými sú spájané je príkladom kreativity v úsilí o ich údržbu. ,The study examines the Japanese mountains as places of religious practices. The author looks at both the historical and the present-day religious practices enacted in the mountains and asks how the logic of the market has shaped them. By looking through the historical development of religious practices in the mountainous locality of Tateyama, the first three chapters offer an understanding of the relationship between mountains and notions of the afterlife. The case of Tateyama, a popular pilgrimage site during the Edo period, provides an insight into the pilgrimage place and its mountain cult taking into account the economic aspects in the maintenance of the cult. Drawing on insights gained through field research in the Japanese mountains of Tateyama and Dewa Sanzan, the author explores the present-day re-enactments and sustenance of religious practices and their intersection with the cultural heritage concept. These observations have provided a useful perspective on adjustments between providers of religious practices and participants. Although seen as marginal practices, austerities such as taki gyō and the complexity of qualities associated with them are introduced in the last chapter as examples of the creative sustenance of present-day ascetic practices.