Transhumanistická koncepcia lásky obecne predpokladá, že by sme mali romantickú lásku transformovať prostredníctvom súčasných možností vedy a techniky. Zástancovia transhumanistickej koncepcie lásky zvyčajne tvrdia, že správna technologická transformácia biologických základov lásky môže vyriešiť niektoré naše súčasné problémy s láskou. Proponenti transhumanistickej koncepcie lásky sa preto zvyčajne domnievajú, že korektná realizácia ich návrhu by taktiež viedla k vylepšeniu romantickej lásky. Hlavný zámer tejto štúdie spočíva v kritickej analýze niektorých filozofických a konceptuálnych nedostatkov, ktoré sú spojené s predstavou, že je vhodné aby pokročilé technológie transformovali lásku. Prvá časť štúdie je venovaná deskripcii filozofie transhumanistickej koncepcie lásky. Druhá časť štúdie je zameraná na analýzu predpokladov transhumanistickej koncepcie lásky. Tretia časť článku je sústredená na problémy prípadného zneužitia transhumanistickej lásky. V poslednej časti štúdie sa pokúsim ukázať, že aj korektná realizácia transhumanistickej lásky môže viesť k dôsledkom, ktoré sú problematické z hľadiska filozofických domnienok o výhodách transhumanistickej lásky. and The transhumanist conception of love broadly states that we should transform romantic love through the means of science and advanced technology. Advocates of the transhumanist conception of love usually claim that the right technological transformation of biological groundings of romantic love could solve some of our current problems with love. Proponents of the transhumanist conception of love therefore typically believe that the correct realization of their proposal would also lead to the enhancement of romantic love. In this study I will, however, argue that this may not be the case. The first part of the study is dedicated to the description of the concept and philosophy of the transhumanist conception of love. The second part of the study is centered on the analysis of the premises for the transhumanist conception of love. The third part is focused on the possibility of misuses of transhumanist love. And in the last part I will try to show that the correct realization of transhumanist love could implicate consequences that may be troublesome for the philosophical assumptions about the benefits of the conception of transhumanist love.
This text is an attempt to reflect on some of the morally relevant issues raised by the current pandemic crisis. The specificity of this situation is also defined by comparison with the AIDS pandemic. The topicality of the current crisis is an obstacle to a more systematic analysis and formulation of more coherent conclusions. This is the reason why the text outlines those aspects that can now be formulated as possible starting points for discourse on the moral dimension of the pandemic. These mainly include the problem of responsibility (individual, social and professional) at a time of escalating risk situation. Other problems are briefly outlined according to the basic areas of bioethics – human bioethics, environmental ethics, and animal ethics.