Rudolf Pokorný, autor teoretickej úvahy Literární shoda československá, v diele definoval svoj postoj k česko-slovenskej vzájomnosti a predstavil vlastné teoretické stanovisko vychádzajúce z jazykovej otázky. Podporil spisovnú slovenčinu, uznal jej opodstatnenie a pripravil kompromisné, ale do istej miery kontroverzné riešenie. V autorovom chápaní došlo k posunu – myšlienka vzájomnosti nie je viac existenčnou otázkou, ale otázkou ďalšieho vývoja. Venoval sa kľúčovým spisom a osobnostiam, snažil sa pokryť slovenské a české názorové spektrum, sústredil sa na preukázanie súhlasných aj nesúhlasných stanovísk s ohľadom na spisovný jazyk. Historický význam Pokorného teoretickej úvahy spočíva aj napriek istej idealizácii v tom, že v dobovom diskurze podporil konštituovanie a ďalší rozvoj slovenského literárneho jazyka na základe racionálne argumentovanej existencie slovenčiny ako relevantnej črty národnej identity a prostriedku krásnej literatúry. and Rudolf Pokorný, the author of theoretical study Czechoslovak Literary Consensus defined his attitude towards Czech-Slovak reciprocity and presented his own theoretical position based on the language issue. He supported literary Slovak language, acknowledged its justification, and prepared a compromise but to some extent controversial solution. There had been a shift in the author's understanding - the idea of reciprocity is no longer an existential question, but a question of further development. He tried to cover both, the Slovak, and the Czech spectrum of opinions, and focused on proving both positive and dissenting views on the Slovak literary language and its further direction. He supported further development of the Slovak literary language on the basis of rationally argued existence of Slovak language as a relevant feature of national identity and its necessity for the national literature.