The plots of these two novels are built around the ostentatious murders of pets. Gombrowicz presents these acts, partly unexplained and partly inexplicable, as recounted by a bored and disturbed teenager, Kenzaburo Oe's narrator is a participant in these sadistic pastimes, who clearly brings out the perversity of his fellow inmates in a reformatory. In both cases, the narrative ends with a death; Gombrowicz leaves it unclear if it is a unexplained murder or unexplained suicide, in the Japanese novel, it is the suicide of the principal hero he kills himself in order to expiate his crime and to protest against the society and its failure to give him justice. It is unlikely that either writer influenced the other. Any attempt to interpret the plot by applying sociological or archetypal theory is bound to fail. The two novels differ in many respects. At the same time, they both deal with certain problems characteristic of our epoch and utilize a similar rare theme. So they can be compared as expression of the disarray of meaning and sensibility bound up with the moment in the philosophical sense. and Zápletka obou děl je konstruována kolem ostentativního zabíjení malých zvířátek. U Gombrowicze jde o činy částečně nevysvětlené a nevysvětlitelné, komentované znuděným a nezakotveným výrostkem, vypravěč japonského spisovatele, jeden z účastníků sadistické zábavy, nenechává čtenáře na pochybách o úmyslech zvrhlých chlapců. V obou případech vyprávění končí smrtí, která zůstává u Gombrowicze nevyjasněna (šlo o vraždu nebo sebevraždu?) a která má u Kenzabura Oe charakter očistného odpykání trestu. Nelze tu předpokládat ohlas jednoho spisovatele u druhého. S přístupem sociologickým nebo archetypálním se nevystačí. Srovnání textů odkrývá spíše rozdíly než paralely, zároveň se v nich však objevují různě pojaté prvky příznačné pro naši dobu, doprovázené neobvyklým ústředním motivem. Mohou tedy sloužit za podklad komparatistické úvahy, ve které je nutno vzít v úvahu funkci filozoficky chápaného času.
Keď sa ľudia nachádzajú medzi inými, správajú sa viac prosociálne, morálne a štedro. Čo však môže ovplyvniť ich správanie v momente, keď sú sami? Aby sa správali ako medzi inými? Jedna z možností môže byť vyvolať pocit, že sa niekto pozerá. Tento účel môže splniť aj obyčajné zrkadlo. Naše výskumy podporujú vplyv zrkadla na dodržiavanie pravidla na súboroch dospelých a detí. V obidvoch experimentoch prítomnosť zrkadla zvyšovala šancu na dodržiavanie stanoveného pravidla. Ako však niečo tak jednoduché ako zrkadlo môže ovplyvniť správanie? Jeden z prístupov tvrdí, že vizuálny stimul spustí automatickú percepciu "niekto sa pozerá", aj napriek tomu, že je to iba odraz v zrkadle. Ďalší možný prístup vychádza z predpokladu, že na seba upriamená pozornosť vyvoláva sebauvedomovanie, pričom sa zviditeľňuje prípadný rozpor medzi konaním a štandardom. Porušenie pravidla v takom momente by mohlo ohroziť sebaúctu. V treťom prístupe autori vychádzajú z princípu negatívnej spätnej väzby. Nakoniec by sme radi spomenuli naše experimenty a navrhli ďalšie možnosti skúmania v tejto oblasti. and When people are among the others, they tend to be more prosocial, moral and generous. What can influence their behavior when they are alone? To make them act as if they are among the others? One of many possible factors can be to make them feel like somebody is looking. It could only be a mirror. Our previous experiments provide the proof of its influence on the compliant behavior of the adult and children samples. In both experimental situations in the presence of the mirror, participants were acting more compliantly with the stated standard. How could something as simple as mirror influence one's behavior? One approach argues that visual stimulus induces automatic perception of "one being watched", even though it is their reflection. In addition, in the situation in front of mirror, the feeling of being watched induces the mechanism of the self-awareness. In the self-awareness state discrepancy between social standard and actual behavior become salient. Transgressing in that situation could endanger self-esteem. The third possible approach is a discrepancy-reducing feedback loop. Finally, we mention results of our experiments and propose further study of the self-awareness in experimental and naturalistic conditions.