V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim dokázať, že ak sudcovia preferujú formalistickú právnu argumentáciu, tak potom nie v dôsledku toho, akú majú teoretickú koncepciu práva, ale v dôsledku toho, v akých spoločensko-politických pomeroch pôsobia. Formalizmus v právnej argumentácii nie je pojem, ktorého zmysluplné použitie nutne predpokladá teóriu právneho pozitivizmu a ktorého opodstatnenie nutne predpokladá autoritu tvorcu práva. Ak sa formalizmus v nejakej právnej kultúre etabluje, tak potom
zrejme kvôli výsledkom, ktoré generuje; kvôli tomu, že chráni hodnoty, ktoré chcú chrániť aktuálni držitelia moci, či už pod nimi rozumieme politickú elitu, spoločenskú triedu, predstaviteľov kultúrnej väčšiny alebo ľud ako celok. To prirodzene limituje aj schopnosť formalizmu riešiť tzv. koordinačný problém. and In the following pages I will try to prove a thesis according to which, when judges prefer
formalistic legal argumentation, they do not do so because of their theoretical conception of law but
because of the political and social conditions in which they happen to serve their office. Formalism
in legal argumentation is not a concept which is meaningful only against the backdrop of legal
positivism and which is justified only by the authority of a lawmaker. When formalistic argumentation
becomes embedded with the respective legal culture it is apparently so because of the results
it generates; because it protects values which current power holders want to be protected, whether
we understand them as political elite, social class, representatives of cultural majority or the people
as a whole. This naturally limits the capacity of formalism to solve the coordination problem.
Cieľom tohto textu je dokázať nasledujúce tri tézy: 1. Pýtať sa na umiestnenie právnej normy v rozlíšení „Existuje právna norma vo formálnom prameni práva alebo v ľudskej mysli?“ je zmätočné, ak nevymedzíme právno-filozofický problém, ktorý sa môže danou otázkou riešiť. 2.Nie je neplodné, ani nesprávne vnímať (právnu) normu (aj) ako vieru, presvedčenie, či motív ľudského správania. 3. Ak aj na úrovni ontológie noriem prijmeme, že norma ako fakt „existuje v ľudskej mysli“, potom to neznamená, že právnici strácajú dôvod hľadať právne normy v oficiálnych prameňoch práva – právna prax „beží“ ako doposiaľ. Tento text je koncipovaný ako polemická reakcia na článok Kde je právo?, v ktorom Dr. Eduard Bárány prezentoval názor, v zmysle ktorého uvedený ontologický prístup k normám oslabuje právo ako prostriedok sociálnej kontroly. and The aim of this paper is to back up three following theses: 1.To search for a location of legal norm in the context of distinction “Does legal norm exist in a formal source of law or rather in a human mind?” is confusing unless we delimitate a legal-philosophical puzzle which can be solved by answering such a question. 2. It is neither vain, nor wrong to conceive (legal) norm (also) as a belief or motive of human behaviour. 3. If we accepted at the level of ontology of norms that norm is a fact that “exists in a human mind” then it would not mean that lawyers lose the reason to look for legal norms in official sources of law – legal practice would “go on” as usual. This paper is conceived as a polemical reaction to the article Where is the law? in which Dr. Eduard Bárány argues that the aforementioned ontological approach towards norms weakens law as a means of social control.