Literárnovedné výstupy z výskumu Ludvíka Štěpána predstavujú syntézu pozorného čítania a interpretovania umeleckého textu. Literárny vedec naznačuje vo svojich prácach, že využíva na hlbšie poznanie textu a jeho kontextu nie raz aj osobný kontakt s autorom, čím zvýrazňuje svoje prieniky do noetiky a filozofi umeleckého textu. and Literary and scientific achievements based on the research of Ludvík Štěpán represent a synthesis of an artistic text attentive reading and interpreting. In his works, the literary scientist outlines that in order to deepen the text and context cognition, he many times uses a personal contact with the author, thus enhancing his penetration into noetics and philosophy of artistic text.
Prozaik, dramatik, režisér, upravovateľ iných autorských textov Karol Horák patrí medzi tvorcov prozaických a dramatických textov, ktoré majú výrazne mravnú pointu. Je to autor, ktorý tvorí vo viacerých literárnych druhoch a žánroch, ale pracuje s rovnakým problémom: Sústreďuje sa na jednotlivca v krízovej situácii, keď sa musí rozhodnúť, alebo konať. S postmodernými postupmi vo svojej tvorbe začínal v 70. rokoch minulého storočia, predovšetkým v textoch pre javiskovú realizáciu, kde experiment v priestore bol dominantný. Podstata Horákovej metódy v postmodernej koncepcii jeho tvorby sa spája s narátorom, konfliktom a kompozíciou textu. and Being a novelist, playwright, director and adapter of other authors' texts, Karol Horák belongs to the creators of prose and dramatic texts which have a significant moral punch line. He is the author using different genres, but dealing with the same problem. He concentrates on the individual in a crisis situation in which he/she has to make a decision or act. It was in the 1970s, when the author started applying postmodern methods to his works, primarily to the texts for staging, where the experiment in space was dominant. The essence of Horák's method in a postmodern conception of his writings is connected with a narrator, conflict and text composition.
V príspevku Ruská próza s géniom loci sa pozornosť venuje súčasným ruským prozaičkám, ktoré v odlišných žánroch a s rozličnou tematikou venujú pozornosť spoločensky nerovnakému typu a nerovnakej skúsenosti ženskej literárnej postavy, ktorá je svojimi osobnými dejinami spojená s mestom Moskva. Zmyslom zapojenia ženskej postavy do deja sa stali aktuálne otázky individuálneho vyrovnávania sa s vlastným životom, so zvažovaním, ako ho chrániť pred zmenami, ale aj tým, ako sa sústrediť na zásadnú spoločenskú zmenu hodnoty vlastnej existencie. Spisovateľky nemoralizujú, nevytvárajú neriešiteľné sujetové kauzy. Naopak, s nadhľadom i vážne premýšľajú, ako uchovať autenticitu svojej literárnej postavy, prejaviť jej osobnosť a vôľu a ako nerezignovať na hodnoty, ktoré by naplnili život matky, manželky, uspokojili jej profesijné ambície a uchovali by jej jedinečnosť vo vzťahu k tomu, s kým žije a čo prežíva. Výber mestskej lokality a jej obyvateľov plní funkciu interného etnického znaku a historického symbolu. Univerzálne obnovovanému mýtu mesta Moskva voči iným ruským mestám emotívne porozumejú len jeho obyvatelia. and The contribution Russian Prose with a Genius Loci is focused on current Russian female prose writers who in different genres and different themes pay attention to a socially dissimilar type and dissimilar experience of a female literary character associated through her personal history with the city of Moscow. The purpose of a female character involvement in the plot is based on topical issues of the individual coping with one's own life, consideration how to protect it against changes and concentration on the fundamental social change in the value of one's own existence. The female writers do not moralize, do not create unsolvable subject cases. On the contrary, with a bird's-eye view or seriously they consider how to preserve the authenticity of their literary characters, how to show their personalities and strength and how not to resign from the values that would satisfy the life of a mother, wife, meet her professional ambitions and retain her uniqueness in relation to who she lives with and what she experiences. The selection of an urban location and its population serve as the internal ethnic attribute and historical symbol. A universally restored myth of the city of Moscow compared with other Russian cities is emotionally understood only by its residents.