Objectives and hypotheses. It was expected that income and its rate of deterioration as an economic factor, insufficient opportunities to talk to others and subjective feelings of isolation as social variables, and worries about income impairment, worries related to Covid-19, low tolerance of uncertainty, rumination, and catastrophizing as psychological variables, will reduce the frequency of positive experiencing, increase the frequency of negative experiencing and the number of depressive symptoms. On the other hand, personal belief in a just world and a positive reappraisal were expected to positively affect the research variables. Sample and settings. The online data collection was carried out at the end of April 2020 at the peak of the number of people affected by the disease in Slovakia. It was a stratified selection of N = 1108 persons, taking into account the proportional representation of persons from the territory of the whole republic., Statistical analysis. Variable relationships were tested using PLS-SEM (Partial Least Squares – SEM). This procedure was preferred for three reasons: the exploratory nature of complex models, the predictive orientation of models, and the measurement of multiple variables with one-item questioning. Results. Three predictors out of 16 tested had a positive relationship to the frequency of positive experiencing as an affective component of subjective well-being – subjectively assessed health, personal belief in a just world, and a positive reappraisal; rumination was in a negative relationship. Six predictors were related to the frequency of negative experiencing as an affective component of subjective well-being and to symptoms of depression – in addition to the four mentioned above, it was age and worries about income impairment: with higher age, the frequency of negative experiencing and the number of depressive symptoms decreased, and a positive relation had also variables: subjective assessment of health, personal belief in a just world and a positive reappraisal., Worries about income impairment and rumination had a relationship to the frequency of negative experiencing and depressive symptoms. Study limitations. Cross sectional research did not provide information on changes in the affective component of subjective well-being and depressive symptoms of the Slovak population as a result of the pandemic, as the obtained data could not be compared with the results of the same participants from the period before the pandemic. Although this research can be considered representative in several aspects, the validity of the findings is limited by the fact that no specific groups were included in the sample – e.g. the most vulnerable groups were medical staff and the elderly over 70 years of age. Also, those who were ill or suspected of having Covid-19 were excluded from the analysis. Finally, data collection via the Internet presupposes a certain standard of living of respondents, Cieľom štúdie bolo zistiť, aký vzťah majú ekonomické a sociálne faktory v čase vrcholenia pandémie Covid-19 k afektívnej zložke subjektívnej pohody a symptómom depresie obyvateľov Slovenska, a ako sú tieto premenné ovplyvnené subjektívne prežívanými obavami a vybranými psychologickými charakteristikami opytovaných osôb. Bolo očakávané, že príjem a miera jeho zhoršenia ako ekonomický faktor, nedostatočné možnosti rozprávať sa s inými a subjektívny pocit izolovanosti ako sociálne premenné, obavy zo zhoršenia príjmu, obavy z ochorenia Covid-19, nízka miera tolerancie neurčitosti, ruminácia a katastrofizácia ako psychologické premenné, budú znižovať frekvenciu pozitívneho prežívania, zvyšovať frekvenciu negatívneho prežívania a počet symptómov depresie. Na druhej strane bolo očakávané, že osobná viera v spravodlivý svet a pozitívne prehodnotenie budú pozitívne ovplyvňovať sledované premenné. Demografické premenné a zdravotné charakteristiky opytovaných osôb boli kontrolované. On-line zber výskumných dát bol realizovaný koncom mesiaca apríl 2020 v čase kulminácie počtu chorobou postihnutých osôb na Slovensku., Išlo o stratifikovaný výber N = 1108 osôb so zohľadnením proporcionálneho zastúpenia osôb z územia celej republiky – každý z ôsmich samosprávnych krajov Slovenska bol zastúpený proporcionálnym počtom opytovaných osôb (rozpätie 105–164 osôb). Výskumná vzorka bola z hľadiska zastúpenia rodu a čiastočne aj rodinného stavu vyvážená, z hľadiska veku išlo o dospelé osoby vo veku 18 až 70 rokov a z hľadiska typu ekonomickej aktivity prevažovali zamestnané osoby, resp. osoby, ktoré mali v čase výskumu vlastný príjem. Štatistická analýza. Vzťahy premenných boli testované pomocou PLS-SEM (partial least squares – SEM). Táto procedúra bola uprednostnená z troch dôvodov: exploratívna povaha komplexných modelov, predikčná orientácia modelov a meranie väčšieho počtu premenných s jedno-itemovým opytovaním. Prezentované sú výsledky deskrip- tívnej analýzy meraných premenných, evalu- ácia modelov merania a evaluácia testovaných modelov. Tri prediktory zo 16 testovaných mali pozitívny vzťah k frekvencii pozitívneho prežívania ako afektívneho komponentu subjektívnej pohody – subjektívne hodnotené zdravie, osobná viera v spravodlivý svet a pozitívne prehodnotenie, ruminácia bola v negatívnom vzťahu., and Šesť prediktorov malo vzťah k frekvencii negatívneho prežívania ako afektívneho komponentu subjektívnej pohody a k symptómom depresie – okrem štyroch vyššie uvedených, to bol vek a obavy zo zhoršenia príjmu: s vyšším vekom frekvencia negatívneho prežívania a počet symptómov depresie klesali a pozitívny vzťah mali aj subjektívne hodnotené zdravie, osobná viera v spravodlivý svet a pozitívne prehodnotenie. Obavy zo zhoršenia príjmu a ruminácia mali vzťah k frekvencii negatívneho prežívania a depresívnej symptomatológii. Prierezový výskum neposkytol informáciu o zmenách afektívnej zložky subjektívnej pohody a symptómov depresie obyvateľov Slovenska v dôsledku pandémie, lebo získané dáta nebolo možné porovnať s vý- sledkami tých istých osôb z obdobia pred pan- démiou. Napriek tomu, že výskum možno z via- cerých aspektov považovať za reprezentatívny, platnosť zistení je obmedzená tým, že do vzorky neboli zaradené špecifické skupiny – napr. najohrozenejšie skupiny, akými bol zdravotnícky personál, staršie osoby nad 70 rokov a ďalej, z analýzy boli vylúčené osoby, ktoré boli choré na Covid-19 alebo mali na toto ochorenie podozrenie. A konečne, zber údajov prostredníctvom internetu predpokladá určitý životný štandard respondentov. Psychologické a politické indikácie sú uvedené v závere štúdie.
Táto štúdia prináša poznatky z oblasti subjektívnej pohody so zameraním na hodnoty a ciele. Na vzorke 234 vysokoškoláčok (89.7%) a vysokoškolákov (10.3%) z Pedagogickej fakulty PU v Prešove bol overovaný vzťah kongruencie a inkongruencie hodnôt a cieľov k subjektívnej pohode. Priemerný vek respondentov bol 21.1 rokov, so štandardnou odchýlkou 1.23. Výskumnými nástrojmi boli Dotazník hodnotových orientácií (PVQ 40), pre účely výskumu zostavený dotazník na zisťovanie cieľov, Škála emocionálnej habituálnej subjektívnej pohody (SEHP) a Škála celkovej životnej spokojnosti (CZS). Z analýzy výsledkov vyplýva, že osoby s kongruentnými hodnotami a cieľmi prežívali väčšiu subjektívnu pohodu ako osoby s inkongruentnými hodnotami a cieľmi, pričom rozdiely boli vysoko signifikantné pre afektívnu oblasť (pozitívne prežívanie a negatívne prežívanie), ako aj pre kognitívnu oblasť subjektívnej pohody (spokojnosť so životom).
Objectives. The study comprehensively analy-zes selected demographic, personality and con-textual factors and their role in relation to the subjective evaluation of feelings of happiness and satisfaction in 1,975 children/adolescents aged 10–18.Methods. The research sample was compiled in primary and secondary schools, facilities for protective and institutional education, diagnos-tic institutes as well as children’s homes and asylum shelters in the Czech Republic. Happi-ness and overall life satisfaction were assessed using the Subjective Happiness Scale (SHS; Lyubomirsky & Lepper, 1999) along with the Student’s Life Satisfaction Scale (SLSS; Hueb-ner, 1991). Data collection was carried out by the completion of online questionnaires in 2020 before the onset of the covid-19 pandemic.Results.Multiple linear regression analysis showed that happiness and satisfaction tended to decline in middle and late adolescence. Lower levels of happiness and satisfaction were also found among those who had experienced grow-ing up at home in a single-parent family or in an institutional setting, who considered the en-vironment in which they grew up to be danger-ous and dull, who did not feel accepted by the caregiver and who self-evaluated as “choleric” and “melancholy.”Conclusions.The respondents’ subjective evalu-ation of their own temperament along with the feeling of acceptance by the caring person con-tributed most to the prediction of happiness and satisfaction. Very weak effects were found with respect to gender and spirituality. The adaptation and psychometric analysis of the SHS and SLSS carried out in this study showed that the Czech versions of both instruments can be considered valid and reliable to identify happiness and sat-isfaction in a given population of adolescents.Study limitations.The limitations relate to the cross-sectional design of the research as well as the fact that the sample was not representative. The psychosocial data, i.e. assessments of tem-perament, spirituality and the feeling of accep-tance by the caregiver, were obtained from the young people’s subjective statements through single-item scales. and Cíl. Studie komplexně analyzuje vybrané demo-grafické, osobnostní a kontextuální faktory a je-jich roli ve vztahu k subjektivnímu hodnocení pocitů štěstí a spokojenosti u 1975 dětí/dospíva-jících ve věku 10–18 let.Metody. Výzkumný vzorek byl sestaven oslove-ním základních a středních škol, zařízení pro vý-kon ochranné a ústavní výchovy, diagnostických ústavů, dětských a azylových domovů v Česku. Míra štěstí a celková životní spokojenost byla zjišťována pomocí Subjective Happiness Scale (SHS; Lyubomirsky a Lepper, 1999) a Studen-t’s Life Satisfaction Scale (SLSS; Huebner, 1991). Sběr dat byl uskutečněn vyplněním on--line dotazníků v roce 2020 před vypuknutím pandemie covid-19.Výsledky. Mnohonásobnou lineární regresní ana-lýzou bylo zjištěno, že míra štěstí a spokojenos-ti má tendenci klesat v období střední a pozdní adolescence. Nižší míra štěstí a spokojenosti byla zjištěna u respondentů, kteří prožívali dospívání doma v neúplné rodině, v institucionálním za-řízení, považovali prostředí, v němž vyrůstali, za nebezpečné a nepodnětné, nepociťovali přijetí ze strany pečující osoby a sami sebe považovali za „choleriky“ a „melancholiky“.Závěry. K predikci štěstí a spokojenosti nejví-ce přispívalo subjektivní hodnocení vlastního temperamentu a pocitu přijetí pečující osobou. Velmi slabé efekty byly nalezeny s ohledem na pohlaví a spiritualitu. V této studii realizovaná adaptace a psychometrická analýza SHS a SLSS poukázala, že obě české verze nástrojů lze pova-žovat za validní a spolehlivé k identifikaci štěstí a spokojenosti u dané populace dospívajících.Limity studie. Omezení se vztahují k průřezo-vému charakteru výzkumu a ke skutečnosti, že vzorek nebyl reprezentativní. Psychosociální data, jako hodnocení pocitu přijetí pečující oso-bou, temperament či spiritualita, byla získána ze subjektivních vypovědí dospívajících prostřed-nictvím jednopoložkových škál.
Pracovní život je jedním z významných faktorů, které ovlivňují celkovou kvalitu života a životní spokojenost. Měření jeho kvality je předmětem zájmu řady projektů a výzkumů, jež byly v uplynulých letech realizovány také v České republice. Následující text se věnuje nejobecnějšímu indikátoru kvality pracovního života, jímž je spokojenost s celkovým pracovním životem. Analyzuje jeho vztah ke spokojenosti s životem celkově a k jeho mimopracovním aspektům, jakož i jeho vztah ke spokojenosti se současným zaměstnáním. Výsledky analýzy ukazují, že spokojenost s celkovým pracovním životem je obecnější kategorií než spokojenost se současným zaměstnáním a že je podstatně více provázána s celkovou životní spokojeností než samotná spokojenost se současným zaměstnáním, přičemž se od obou dostatečně odlišuje, aby mohla být považována za samostatný validní indikátor., Working life is one of the important factors that affect overall quality of life and subjective well-being. Measuring its quality has been the focus of many recent projects and surveys implemented in the Czech Republic. The following text deals with the most general indicator of the quality of working life, namely overall working life satisfaction. It analyzes the relationship of this indicator with subjective well-being and its non-work aspects as well as with current job satisfaction. The results show that overall working life satisfaction is a broader category than current job satisfaction, it is much more closely related to subjective well-being than the latter, and it differs from the latter sufficiently to be considered a valid specific indicator., Jan Červenka., and Seznam literatury
Problém. V doterajších výskumoch bolo potvrdené, že viera v spravodlivý svet má pozitívny vzťah k subjektívnej pohode obetí nespravodlivosti ale aj iných osôb. Doposiaľ však nie je dostatočne objasnené, aké konkrétne procesy za tým stoja. Je možné predpokladať, že osoby ochraňujú svoju vieru v spravodlivý svet a tým aj svoju subjektívnu pohodu pomocou nasledovných kopingových reakcií: 1) sebaobviňovaním, 2) minimalizovaním intencionality (napr. úmyslu ublížiť), 3) vyhýbaním sa ruminácii (napr. sebaľutovaniu: „prečo sa to stálo práve mne?“), 4) minimalizovaním dôsledkov (napr. z aspektu ubližujúceho konania), 5) odpustením a 6) vyhýbaním sa pomste. Metóda. Bol skonštruovaný nástroj na meranie konkrétnych kopingových reakcií na prežitú nespravodlivosť v piatich odlišných životných situáciách a na súbore 150 žiakov gymnázia vo veku 15–19 rokov boli tieto reakcie merané spolu s premennými subjektívnej pohody. Výsledky a diskusia. Bolo zistené, že štyri kopingové reakcie tvoria jeden faktor, ktorý bol nazvaný asimilatívne kopingové reagovanie na prežitú nespravodlivosť, a že tento faktor významne koreluje v troch z piatich životných situácií s vierou v spravodlivý svet, avšak nekoreluje s premennými subjektívnej pohody. To znamená, že viera v spravodlivý svet síce dokáže v súlade s predpokladom objasniť kopingové reakcie opytovaných osôb, avšak asimilatívne kopingové reagovanie nesprostredkovalo efekt viery v spravodlivý svet vo vzťahu k subjektívnej pohode. Toto neočakávané zistenie je diskutované z aspektu vhodnosti zvoleného spôsobu merania skúmaných premenných., Problem. It was confirmed in previous studies that belief in a just world is positively related to subjective well-being of victims of injustice but also of other persons. Up to now it is not sufficiently clarified which particular processes are in the background. It is possible to suppose that people protect their belief in a just world and thus their subjective well-being by the means of the following coping reactions: 1. self-accusation, 2. intentionality minimizing (e.g. intention to harm), 3. rumination avoiding (e.g. selfregretting: „why this happened just to me?”), 4. consequences minimizing (e.g. of harming activity), 5. forgetting, 6. revenge avoiding. Method. An instrument for measuring the particular coping reactions to the experienced injustice in five different life situations was constructed and these reactions were measured at the same time with variables of subjective wellbeing in the sample of 150 high school students aging 15 to 19 years. Results and discussion. It was found that four coping reactions form one factor entitled assimilative coping reacting on experienced injustice and that this factor is significantly correlated to belief in a just world in three of five life situations but is not correlated to variables of subjective well-being. Although the belief in a just world is able to clarify the coping reactions of studied persons according the assumption the assimilative coping reacting did not mediate the effect of belief in a just world in relation to subjective well-being. This unexpected finding is discussed from the aspect of a suitability of the chosen way of measuring the studied variables., Josef Džuka, Claudia Dalbert, Manfred Schmitt., and Obsahuje seznam literatury