Zámer kontaktu s najnovšou tvorbou dvoch prozaičiek feministickej literatúry smeruje k vyme-dzeniu ústredných poznávacích stratégií vyhranených autoriek, z ktorých Farkašová sa uzatvorila do látky, tematiky aj problému mravného a myšlienkového vyrovnania sa s rodinnou empíriou a s faktom bolesti, neporozumenia aj smrti. Juráňová má širšiu látkovú aj tematickú základňu, obmieňa historickú postavu a historické spoločenské reálie s literárnou postavou, hľadá hodnotiaci postoj ženskej postavy k anonymite mesta aj jej straty na vidieku, uprednostňuje samotu, osamelosť a dôstojnosť v činoch svojej ženskej literárnej postavy. and The intention of contacting with the latest work of the two women prose writers of the feminist literature leads towards the determination of central cognitive strategies of well-defined women authors of which Farkašová is closed into the subject, theme and the problem of copying with the family empiricism, the fact of pain, misunderstanding and death in morality and reasoning. Juráňová has broader subject and thematic bases, she substitutes a historic character and historic social reality for a literary character, looks for the evaluating attitude of a female character to the anonymity of the city and its loss in rural environment, prefers solitude, loneliness and dignity in the acts of her female literary character.