Během 2. světové války nastala ve Třetí říši paradoxní situace. Ač nacistická ideologie nastolila ideál ženy jako rodičky a matky, jejíž místo je u domácího krbu, tudíž i její vzdělání má být omezeno na dovednosti spojené s mateřstvím, výchovou dětí a vedením domácnosti, vzhledem k tomu, že mladí muži - tedy i studenti či vědci - museli narukovat, uvolněná místa mohly zaplnit mladé ženy. Studentkám a začínajícím vědeckým pracovnicím se naskytla šance prokázat své schopnosti, získat respekt svých mužských učitelů či nadřízených. Tato studie je sondou do válečné každodennosti a pojednává o zapojení studentek do hospodářských, historických a ''rasových'' vědeckých úkolů Sudetoněmeckého ústavu pro výzkum země a lidu (Sudetendeutsche Anstalt für Landes- und Volksforschung) v Liberci v letech 1942-1943. V deseti tematických komisích SALV se měla pěstovat a rozvíjet smysluplná spolupráce odborníků působících přímo v župě s kolegy z příslušných seminářů a ústavů nejen pražské Německé univerzity, nýbrž i z univerzit v sousedních říšských župách či spřátelených zemích. and A paradoxical situation arose in the Third Reich during the Second World War. Although Nazi ideology presented the ideal woman as a child-bearer and mother, whose place was at the domestic hearth, so even her education was to be limited to skills associated with motherhood, child-rearing and running a household, because young men, including students and scholars, had to enlist, the vacated places could be filled by young women. Female students and neophyte scholars were provided the opportunity to show their abilities, and gain respect among their male teaching colleagues and superiors. This study is a survey of everyday life in the war, focusing on the involvement of female students in economic, historical and ''racial'' scholarly tasks at the Sudeten German Institute for Research on Provincial Characteristics and Folkways (Sudetendeutsche Anstalt für Landes- und Volksforschung) in Liberec during 1942-1943. The ten special-subject commissions at SALV were meant to foster and develop meaningful collaboration between specialists working within the province and colleagues from the relevant seminaries and institutes not only at the German University in Prague, but also from universities in neighbouring Reich provinces and allied lands. Translated by Melvyn Clarke
Spreading of school chronicles in the second half of the 19th century allows collection of information from larger geographic areas.Despite being significantly different in terms of length and nature of records, individual chronicles represent a valuable source of information for researchers. Authors of the chronicles were teachers, through whom we find out more about the lives of school children, troubles of teachers in the 19th century or about disputes accompanying attempts to build own schools in municipalities, but also about municipalities themselves, national and international events and natural disasters.The paper focused on festivities in a social group of the municipality from the perspective of school chronicles as a unique and not quite yet explored source. Thanks to these records, it is possible to rebuild the course of official visits of high state and church representatives, sanctification of buildings or celebrations of Christmas trees, but mainly the position of the school and its involvement in social life. Thanks to the chronological recording, the development of the festive life in the municipality can be observed, and despite the fact that it is primarily a source from the school environment, information recorded in it is of indisputable importance for the creation of a complex view of the culture and life in a municipality in the 19th century.
Cieľom tejto štúdie bolo zistiť súvislosť medzi osobnosťou typu D a syndrómom vyhorenia u študentov pomáhajúcich profesií. Z teoretických východísk vyplýva, že osobnosť typu D je možné považovať za rizikovú z hľadiska rozvoja syndrómu vyhorenia, vzhľadom na negatívnu afektivitu a problémy v sociálnych interakciách typické pre tento typ osobnosti.
Výskumný súbor zahŕňal 97 vysokoškolských študentov a študentiek psychológie, ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie (95,9 % žien; priemerný vek 20,2±1,49). Ako výskumný nástroj bol použitý dotazník NS 14 (Type D Personality Subscale) pre zistenie osobnosti typu D a dotazník SBI (School Burnout Inventory) na meranie syndrómu vyhorenia v škole. Výsledky boli štatisticky spracované za pomoci lineárneho regresného modelu a Studentovho t- testu. Subškála Negatívna afektivita dotazníka NS 14významne predikovala úroveň syndrómu vyhorenia vo výskumnom súbore (β = 0,53; 95 % CI: 0,41;0,92), avšak subškála Sociálna inhibícia nebola preukázaná ako významný prediktor vyhorenia. Celková vysvetlená variancia v lineárnom regresnom modeli bola 26,9 %. Študenti, ktorí boli identifikovaní ako osobnosť typu D, skórovali výrazne vyššie v syndróme vyhorenia v porovnaní so študentmi bez charakteristík osobnosti typu D (t = -2,58; p<0,01). Výsledky štúdie ukazujú, že u jedincov s vysokým skóre v škále osobnosti typu D sú prítomné tiež zvýšené hladiny syndrómu vyhorenia. Osobnosť typu D sa vyznačuje použitím maladaptívnych stratégií zvládania v stresových situáciách, preto by mali byť do programov prevencie syndrómu vyhorenia zahrnuté špecializované intervenčné postupy zamerané na zvyšovanie sociálnych zručností, a to najmä pre ľudí so zvýšeným rizikom rozvoja vyhorenia. and Aim of this study was to examine the association between Type D personality and burnout syndrome among students of healthcare professions. In this context, Type D personality is considered as negative factor with regard to burnout syndrome due to negative affectivity and problematic social interactions typical for this type of personality.
The research sample included 97 university students of psychology, nursing and midwifery (95.9 % females; age 20.2±1.49). Type D Personality Subscale (NS 14), and School Burnout Inventory (SBI) were used. Linear regression models and Student’s t-test were employed as statistical methods.
Negative affectivity subscale of Type D questionnaire significantly predicted the burnout syndrome in our sample (β = 0,53; 95 % CI: 0,41;0,92), however, social inhibition subscale was not found to be significant burnout predictor. Total explained variance in the linear regression model was 26.9 %. Students who were identified as Type D personality scored significantly higher in burnout syndrome questionnaire (t= -2.58 p<0,01).
A study results indicate that individuals with the Type D personality are at elevated risk for burnout syndrome. Type D personality is characterized by using maladaptive coping strategies in stress situations, thus specialized intervention programs targeted on increasing the social skills including positive coping strategies should be included in burnout prevention programs, especially for those who are at higher risk of burnout development.
Príspevok sa zaoberá vstupom žien do právnického vzdelávania na Slovensku v období Československa v rokoch 1918–1938. Príspevok opisuje právnické štúdium na Slovensku, predovšetkým na Právnickej
fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v uvedenom období. Osobitná pozornosť je venovaná študentkám na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v rokoch 1921–1938 (1939). Z Archívu Univerzity Komenského, z fondu Právnická fakulta Univerzity Komenského a to z jednotlivých matrík zimných a letných semestrov akademických rokov 1921/22 až 1938/39, ako aj z osobných spisov študentiek sú sumarizované
údaje, ktoré svedčia o zastúpení ženského elementu na fakulte. Príspevok poskytuje prehľad v ich jednotlivých počtoch, zložení národnostnom i náboženskom, dokresľuje tiež sociálne pomery študentiek. Údaje sú rozčlenené do troch časových pásem od 1921/22 do 1925/26, kedy fakulta eviduje prvé absolventky; druhé obdobie je 1926/27 – 1931/32, obdobie nárastu študentstva na fakulte a tretie obdobie 1932/33 – 1938/39,
obdobie postupného poklesu stavu študentstva na fakulte.Príspevok tiež sumarizuje údaje o absolventoch fakulty a poskytuje niektoré štatistické pohľady. V rámci vytýčeného obdobia 1918–1938 je posledným sledovaným akademickým rokom 1938/39, teda čiastočne sú zahrnuté aj údaje z roku 1939, po vzniku Slovenskej republiky. and The article focuses on the admission of women into legal education in Slovakia in Czechoslovakia within the period of 1918–1938. The article explains legal education in Slovakia, mostly at the Faculty of Law,Comenius University in Bratislava. Special reflection is given to female studentsat
the Faculty of Law, Comenius University in 1921–1938 (1939). The data indicating representation of the woman element at the faculty are drawn from the Comenius University Archive, Faculty of Law Comenius University, namely the registries of winter and summer semesters of academic years
1921/22 – 1938/39 andalso from personal registries of students. The article provides report on the number of women, their religion and nationality, it also describes social circumstances of students – women. Information is divided into three time periods – 1921/22 – 1925/26, when faculty registered the first female graduate –; second period 1926/27 – 1931/32, period of increase of the quantity of students and third period 1932/33 – 1938/39, period of decrease of quantity of students. The article also summarises information on the Faculty graduates and provides some statistical data. In the marked
period of 1918–1938 the last observed academic year is the year 1938/39, so it partly includes data from 1939, after the creation of Slovak Republic.