Autorka sa v štúdii zaoberá experimentálnou básnickou poémou ruského symbolistického spisovateľa Andreja Belého (1880–1934) Glossolália z roku 1917. Dielo odráža vplyv antropozofie, ktorej básnik, stúpenec R. Steinera, nadlho prepadol. Zameral sa na eurytmiu, ktorá vyjadruje vnútorné zvuky vonkajškovo-telesne, a tiež na Steinerovu kozmogóniu. Originálne umelecké spracovanie obsiahlo široký medziliterárny a medzikultúrny kontext (Biblia v steinerovskom výklade, Kabala, Kniha stvorenia, Aurora J. Böhmeho atď.). V štúdii sa rozoberajú podoby reflexie Belého die¬la u ruských literárnych odborníkov, ale i v českej vede (D. Kšicová), pričom podstatnú odozvu Glossolália zaznamenala v priestore západnej slavistiky. Pod prizmou komparatívneho skúmania autorka dospieva k interpretácii diela ako jedného z európskych projektov hľadania univerzálneho (slovami U. Eca dokonalého) jazyka. and The experimental long poem Glossolália (1917) by the Russian symbolist author Andrei Bely (1880–1934) reflects the great influence of anthroposophy on the poet, a follower of Rudolf Steiner. The poet focuses on eurythmy, which expresses interior sounds through the body, and also Steiner’s cosmogony. This original artistic work encompasses a wide inter-literary and inter-cultural context (The Bible in Steiner’s interpretation, Kabala, The Book of Genesis, Aurora by J. Böhme, etc.). The article analyses the forms of reflection on Bely's work by Russian as well as Czech literary scholars (Danuše Kšicová), while a considerable response to Glossolália can be found also among Western Slavicists. Through the prism of comparative analysis the article interprets the work as one of the European projects of searching for the universal (in the words of Umberto Eco ideal) language.