Genológia nerozdeľuje literatúru primárne z časového a priestorového hľadiska, ale na základe literárnych kritérií. Písanie dejín jedného žánru alebo druhu tak bez problémov umožňuje zohľadniť viaceré literatúry. Čisté žánre sa vyskytujú len zriedka. Tiež sa menia v čase a existujú aj zmiešané formy (napr. lyrická dráma). Druhy a žánre sú teda skôr rámcovým konceptom, podľa ktorého vykazujú určité texty podobnosti; sú abstrakciou, na ktorú sa texty vzťahujú, aby sa v nich dali rozpoznať typologické podobnosti. Priradenie textu k určitému druhu a žánru je v neposlednom rade aj vecou interpretácie. Zároveň však zaradenie textu k určitému druhu a žánru napomáha interpretácii diela. and Genology does not divide literature primarily based on time and space, but based on literary criteria. Thanks to this, writing the history of one genre or kind of literature enables one to consider multiple literatures. Clean genres occur very rarely. They also change in time and mix (for example in lyrical drama). Therefore, kinds and genres are more like a framing concept, based on which some texts display similarities; they are an abstraction, to which the texts relate, so that typological similarities may be recognized. Categorizing the text as a certain kind and genre is also a matter of interpretation. In turn, this categorization can help with the interpretation of the work.