Different sustainable systems of husbandry on soil with various protective technologies are frequently studied. Direct sowing without ploughing is one of the alternatives. This article presents results of the effect of conventional tillage (CT) and no-tillage system (NT) on soil bulk density, soil porosity, maximum capillary capacity and available water capacity of Gleyic Fluvisol in conditions of the East-Slovakian Lowland. Observed years 1999 - 2005 from point of wiev of annual sum of precipitation are valued as dry till humid and of annual average air temperature as normal or warm. The effect of used agrotechnical arrangements was statistically highly significant (α = 0.01) for porosity changes and statistically significant for soil bulk density (α = 0.05). Non-significant effect was found for maximum capillary capacity and available water capacity. In the soil layer 0 - 0.3 m during years 1999 - 2005 soil bulk density increased about 22 kg m-3 (1.54 %) at no-tillage system in comparison to conventional tillage. At no-tillage system average values of porosity decreased about 1.32 %, maximum capillary capacity and available water capacity non-significantly decreased about 0.32 % in comparison to conventional tillage. and V trvalo udržateľných sústavách hospodárenia na pôde sa do popredia dostávajú rôzne ochranné technológie obrábania pôdy, medzi ktoré patrí aj priama sejba bez orby. Predkladaný príspevok sa zaoberá vplyvom konvenčnej agrotechniky (CT) a bezorbového systému (NT) na objemovú hmotnosť, pórovitosť, maximálnu kapilárnu kapacitu a využiteľnú vodnú kapacitu fluvizeme glejovej v podmienkach Východoslovenskej nížiny. Sledované roky 1999 - 2005 sú z hľadiska ročných zrážkových úhrnov hodnotené ako suché až vlhké a z hľadiska priemerných ročných teplôt vzduchu ako normálne, resp. teplé. Vplyv použitých systémov agrotechnických opatrení sa štatisticky významne (α = 0,01) prejavil pri pórovitosti, štatisticky na hranici významnosti (α = 0,05) pri objemovej hmotnosti a štatisticky nevýznamne pri maximálnej kapilárnej kapacite a využiteľnej vodnej kapacite. V porovnaní s konvenčnou agrotechnikou sa pri bezorbovom systéme zvýšili priemerné hodnoty objemovej hmotnosti vo vrstve pôdneho profilu do 0 - 0,3 m za roky 1999 - 2005 o 22 kg m-3 (1,54 %); priemerné hodnoty pórovitosti sa znížili o 1,32 %, hodnoty maximálnej kapilárnej kapacity a využiteľnej vodnej kapacity o 0,32 %.
The contemporary development of agriculture aims to decrease material and energy demands of cultivation systems. The no-tillage system is a part of the rationalization measures. The presented article is dealing with the influence of the conventional tillage (KA) and no-tillage system (BA) on content of soil water, i. e. maximum (Wmax), average (W?) and minimum soil water content (Wmin), in heavy soils of the East-Slovakia Lowland. The vegetation period of the observed years are classified from very dry (1999), humid (2000, 2002), very humid (2001) to extremely humid (1998). There was observed statistically significant influence of used systems of agrotechnical measures only in the case of minimum soil water content. This value was higher in case of no-tillage system about 4,3 % from wilting point value during five observed years, i. e. in a soil profile 0-0.3 m about 3.0 mm of water layer and in profile 0-0,8 m about 8.5 mm. and Súčasný vývoj poľnohospodárstva smeruje k znižovaniu materiálovej a energetickej náročnosti pestovateľských systémov. Súčasťou racionalizačných prístupov je aj bezorbový systém. Predkladaný príspevok sa zaoberá vplyvom konvenčnej agrotechniky (KA) a bezorbového systému (BA) na maximálnu (Wmax), priemernú (WØ) a minimálnu zásobu pôdnej vody (Wmin) na ťažkých pôdach Východoslovenskej nížiny. Pri využití úhrnu zrážok ako kritéria hodnotenia poveternostných podmienok sú vegetačné obdobia sledovaných rokov klasifikované od veľmi suchého (1999) cez vlhké (2000, 2002), veľmi vlhké (2001) až extrémne vlhké (1998). Vplyv použitých systémov agrotechnických opatrení sa štatisticky významne prejavil iba pri minimálnej zásobe pôdnej vody, ktorá v priemere za päť sledovaných rokov bola vyššia pri bezorbovom systéme o cca 4,3 % z vlhkosti bodu vädnutia, čiže v pôdnom profile 0 - 0,3 m o 3,0 mm a v profile 0 - 0,8 m o 8,5 mm.