Vedeckým zámerom predkladaného príspevku je prostredníctvom historickej, analytickej, komparatívnej a indukčnej metódy odlíšenie klasického žoldnierstva, ako ho definuje medzinárodné právo, od pôsobenie tzv. súkromných vojenských a bezpečnostných spoločností (private military and security companies – PMSC). Tie sa vo forme obchodných spoločností objavujú v rôznych oblastiach medzinárodného krízového manažmentu a tvoria v súčasnosti nezanedbateľný komponent ozbrojenej prítomnosti
v jednotlivých konfliktoch. Sú tiež pomerne výnosným predmetom „nadnárodného“ podnikania s pomerne nejasne stanovenými pravidlami, do ktorých značne zasahuje aj medzinárodné právo ozbrojeného konfliktu (medzinárodné humanitárne právo). V predmetnom príspevku sa snažíme zaujať stanovisko aj k tzv. hard a soft law iniciatívam, ktorých cieľom je potlačiť proliferáciu týchto spoločnosti, (resp. ich vznik a pôsobenie regulovať) a sformulovať závery de lege ferenda v súvislosti s participačným procesom Slovenskej republiky na Dokumente z Montreaux. and This paper wants to, by using historical, analytical, comparative and inductive methods, distinguish typical mercenarism as defined by the international law from the so-called private military and security companies (PMSC), which appear in the form of business corporations in various areas of international crisis management and currently represent a significant component of an
armed presence in the present conflicts and quite profitable subject of “transnational” business with rather vaguely defined rules which are greatly affected by the International law of armed conflict (International humanitarian law). The paper is trying to take a position on the so-called hard and soft law initiatives which seek to suppress the proliferation of these companies (i.e. the creation and regulation) and to formulate conclusions de lege ferenda in connection with the participation process of the Slovak Republic in the Montreaux Document.