Príspevok poukazuje na rôzne podoby vplyvu materskej školy na socializáciu dieťaťa do spoločenských rytmov štruktúrovania času. Jedným z dôsledkov opakovaného styku detí so špecifickými náležitosťami školy, ktorý analyzujeme, je osvojenie si záväznosti časového rámca. Zameriavame sa na skutočnosť, že pre inštitúciu školy je charakteristický presný režim dňa, časová následnosť činností, ktoré sú dennodenne opakované v rovnakom poradí. Udalosti v škole sa neodohrávajú preto, že ich aktéri majú osobný záujem na ich realizácii, ale preto, že nastal čas, aby sa diali. Rozvrh a časové pravidlá školy sú neosobné a neúprosné. Ďalším dôsledkom pôsobenia časovej organizácie školy, ktorému sa v článku venujeme, je dennodenná konfrontácia detí so špecifickými časovými konštruktami, ktorými sa riadi život v škole. Deti sa učia fungovať v časových jednotkách, ktoré sú vymedzené na vykonávanie rôznych aktivít i na odpočinok. Získavajú skúsenosti s výberom podstatných udalostí a informácií z množstva podnetov prichádzajúcich súčasne a upriamovaním pozornosti na podstatné znaky situácie. Škola taktiež uvádza deti do "kalendárového" fungovania spoločnosti, dáva nový význam časovým konštruktom, akými sú napríklad deň, týždeň, víkend, prázdniny. Tieto súčasti školského života priamo i skryto pôsobia počas rokov školovania a podieľajú sa tak na procese "načasovania sa", na procese postupného vnímania, ovládania a podriadenia sa časovému usporiadaniu života typickému pre konkrétnu kultúru. Nasledujúci text sa snaží opísaním a interpretovaním všedných, každodenne sa opakujúcich situácií a fenoménov, týkajúcich sa časovej organizácie života školy, o zviditeľnenie materskej školy a jej úlohy v tomto procese. and This contribution comments on various impacts of the kindergarten on children's socialization into the social rhythms of time structuring. One of the consequences of the repeated contact with such specific school environment is the assumption of an obligatory timing framework. We focus on the fact that school is an institution of rather strict daily routine, with activities repeating day after day in the same order. Events at school do not happen because of their actors being interested that they do, but because it is time for them to happen. The time schedule and the rules of the school are impersonal and inevitable. Another consequence of the organization of time in schools is the everyday confrontation with the specific timing structures governing the school life. Children learn to work in units designed for various activities and resting. They get new experience choosing important events and information from a lot of simultaneous actions, paying attention to the essential features of the situation. Also, school introduces children into the "calendar" of the society, explaining time structures like days, weeks, weekends or holidays. Describing and interpreting everyday situations related to the timing organization of school life, this text is focused on kindergartens and their role in this process.
Stať predstavuje pokus o lokalizáciu rituálnych štúdií v teoretickom a metodologickom prostredí vied o výchove. Základné paradigmatické (ale aj biograficky fundované) "spojenectvo" sa nachádza s koncepciami tzv. skrytého kurikula, pričom z týchto koncepcií sa vyberajú konštitutívne znaky tohto "spojenectva" (existencia manifestnej a latentnej stránky formatívnych javov, význam rutinizácie pri odštepovaní manifestného od latentného a pod.). Metodologické "spojenectvo" sa identifikuje s etnografickým prístupom, s ktorým bývajú spájané aj koncepty skrytého kurikula. Zo systematického hľadiska možno identifikovať napojenie na tzv. reflexívne vedecké paradigmy, v pedagogike integrované v systematike tzv. reflexívnej vedy o výchove. and The paper is an attempt to localize ritual studies within the theory and methodology of educational sciences. A fundamental paradigmatic (but also biographically-based) "alliance" can be found with the concepts of the so-called hidden curriculum, the latter providing a ground for selecting features constitutive of this "alliance" (overt and covert aspects of formative phenomena, importance of automating the process of splitting the overt from the covert etc.). A methodological "alliance" is found with the ethnographic approach, one associated with concepts of the hidden curriculum, too. As for the systemic point of view, ritual studies may be seen as akin to the so-called reflexive paradigms, integrated within the so-called reflexive education science in educational theory.