From 29th March to 09th April 2006, the Morava catchment in the Danube River basin was hit by severe flooding caused by snow melting and rainfall. The floods affected settlements and agricultural lands in Slovakia, Czech Republic and Austria. In the downstream Morava, 100-year flood and more peak discharges were observed. The European Flood Alert System (EFAS), under development and running in pre-operational mode at the Joint Research Center of the European Commission, in partnership with Member States’ authorities and meteorological data providers, forecasted the event more than five days in advance. This paper investigates the performance of EFAS hydrologic forecasts for this event. Forecasts based on deterministic and probabilistic weather forecasts are presented and verified against observed data. The analysis showed that forecasts based on probabilistic weather ensembles were able to detect an earlier signal of the flood event. The lack of consistence between simulations based on different medium-range weather forecasts was the main reason for a late diffusion of EFAS forecasts to its partner in Slovakia, with an impact on the value of the forecasts as a pre-alert. The potential benefit of ensemble hydrologic forecasts to early flood warning and increased preparedness is highlighted. and V období 29. marca až 9. apríla 2006 zasiahla povodie Moravy, ktoré je súčasťou povodia Dunaja ničivá povodeň, zapríčinená prevažne topením sa snehu v kombinácii s pomerne výdatnou zrážkovou činnosťou. Povodeň spôsobila škody na obydliach a poľnohospodárskej pôde v Českej republike, Rakúsku a aj na Slovensku. V dolnej časti toku Morava bol zaznamenaný kulminačný prietok s dobou opakovania viac ako 100 rokov. Európsky povodňový varovný systém, vyvinutý a prevádzkovaný v tzv. predoperačnom režime JRC EU v spolupráci s členskými štátmi, ktoré sú aj poskytovateľmi hydrometeorologických údajov, prognózoval túto rozsiahlu povodňovú epizódu s predstihom 5 dní. Príspevok sa zameriava na skúmanie realizácie hydrologických predpovedí z EFAS systému pre uvedenú povodňovú udalosť. Predpovede vypočítané na základe deterministických a pravdepodobnostných predpovedí počasia sú verifikované pozorovanými údajmi. Analýza výsledkov ukázala, že predpovede robené na základe pravdepodobnostných ansámblových predpovedí vývoja počasia boli schopné dať signál, že sa povodňová udalosť stane, s väčším intervalom predstihu. V dôsledku nekonzistencie vyhodnocovaných predpovedí bola slovenskému partnerovi EFAS-u odoslaná oneskorene. Príspevok poukázal tiež na skutočnosť, že využitie ansámblov pre hydrologické predpovede a včasné varovanie pred nebezpečenstvom povodní umožňuje v dostatočnom predstihu zlepšiť pripravenosť na tieto udalosti.
In the paper a methodology for estimating monthly potential evapotranspiration (E0) as an input for hydrological balance modelling in the upper Hron River basin was developed. Four different methods were used to calculate monthly potential evapotranspiration in 6 climate stations in the basin - the Tomlain method based on equations of energy balance, the FAO method based on equations of radiation balance and empirical parameters, and 2 empirical methods - the Thornthwaite and Ivanov methods. Because of the relatively different results of E0 values estimated by these 4 methods, the physically based Tomlain method was considered as a reference method. Other methods containing empirical parameters were calibrated to estimate E0 with the best agreement to the Tomlain method. Calibration was done for each method and individual climate station, as well as for the whole region and was aimed to find a regional set of parameters for methods of E0 calculation. The method of genetic algorithm was used for the calibration. The efficiency of E0 computed by each of the calibrated methods was compared with the Tomlain method and the results were used for modelling of the hydrological balance in the basin. and Článok opisuje metodiku určovania mesačnej potenciálnej evapotranspirácie (E0) na povodí horného Hrona ako vstupu do hydrologického bilančného modelu s mesačným časovým krokom. Mesačná potenciálna evapotranspirácia je v modeli určovaná jednou zo 4 vybraných metód - metódou založenou na riešení energetickej bilancie, rozpracovanou Tomlainom, FAO metódou založenou na riešení radiačnej bilancie a 2 empirickými metódami výpočtu podľa Ivanova a Thornthwaitea. Podľa uvedených metód bol urobený výpočet E0 v 6 klimatických staniciach na povodí horného Hrona. Pretože metóda výpočtu podľa Tomlaina je založená na riešení rovníc energetickej bilancie, výsledky výpočtu E0 podľa nej boli ďalej považované za referenčné. Ostatné použité metódy, obsahujúce aj rovnice s empirickými parametrami boli kalibrované tak, aby výsledky výpočtu E0 týmito metódami boli v čo najlepšej zhode s výsledkami výpočtu E0 podľa Tomlainovej metódy. Kalibrácia metód na výpočet E0 bola urobená pre každú metódu a stanicu zvlášť. Následne boli pre každú metódu súbežnou kalibráciou vo všetkých staniciach určené regionálne parametre týchto metód, vhodné pre celé povodie. Pri kalibrácii parametrov boli využité metódy genetického algoritmu, ako objektívna funkcia bol použitý Nash-Sutcliffe koeficient. Výsledky výpočtu E0 sú v článku porovnané a využité na modelovanie priemerných mesačných prietokov v záverečnom profile povodia.
The paper reviews recent climate change impact studies for the Slovak National Climate Program (SNKP). Basic adaptation strategies are also discussed. Priorities for future research within the SNKP are suggested. and Článok prináša prehľad o metodických postupoch, používaných v súčasnosti na určovanie možného vplyvu zmeny klímy na odtokové procesy. Nadväzuje pritom na prehľad uvedený v prácach S z o l g a y, et al. (1997), S z o l g a y a H l a v č o v á (2000), H l a v č o v á, et al. (2000) a sústreďuje sa najmä na pokrok v uvedenej problematike za posledné 4 roky, dokumentovaný na základe publikácií v niektorých vedúcich karentovaných časopisoch a výsledkov správy IPCC. Identifikuje smery výskumu v oblasti analýzy časových radov pre posudzovanie možnej zmeny podmienok tvorby odtoku, ako aj v oblasti využívania závislostí medzi odtokom a jeho podmieňujúcimi činiteľmi na určovanie možnej zmeny odtoku v dôsledku klimatickej zmeny.