Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1931, ktoré vyšli pod vedením jazykovedca Václava Vážneho, boli prvou oficiálnou a kolektívnou kodifikačnou príručkou spisovnej slovenčiny. Boli však poznačené čechoslovakistickou ideológiou, čo vyvolalo odpor slovenských autonomistov a tieto pravidlá boli na valnom zhromaždení v roku 1932 odmietnuté. Nasledujúci boj o slovenský jazyk sledovala, a vo svojich denníkových záznamoch zapísala, aj archivárka prezidenta Československej republiky T. G. Masaryka, Anna Horáková-Gašparíková, ktorá ako zástankyňa čechoslovakizmu stála na strane Vážneho. Podrobne mapovala priebeh valného zhromaždenia a pomocou korešpondencie podporovala jednotlivcov, ktorí stáli na strane Československa a odmietala akékoľvek snahy autonomistov. Aj vďaka jej iniciatíve dostala Matica slovenská finančný dar pre podporu výskumu slovenčiny, ktorý realizoval Vážný. and The Rules of Slovak Grammar, published in 1931 under the leadership of grammarian Václav Vážný, were the first official and collective codification handbook of standard Slovak language. However, the rules were influenced by the czecho-slovakist ideology which raised an opposition of the Slovak autonomists and led to their refusal at the general assembly in 1932. The following battle for the codified Slovak language was closely observed and recorded in her journal by Anna Horáková-Gašparíková, an archivist of the president of the Czechoslovak republic T. G. Masaryk. As a convinced czechoslovakist, Horáková-Gašparíková sided with Vážný. She mapped the course of the general assembly in detail and using correspondence, supported the individuals that were on the side of the Czechoslovakia as well as refused any efforts of the autonomists. Also thanks to her initiative, the Matica slovenská recieved a financial donation designated for backing the study of Slovak language conducted by Vážný.