Štúdia sa zameriava na vzťah medzi vybranými existenciálnymi a spirituálnymi premennými s mentálnym zdravím. Tento vzťah je analyzovaný na dvoch podsúboroch. Bežnú populáciu tvorilo 201 študentov Jesseniovej lekárskej fakulty Komenského univerzity v Martine (54 mužov and 147 žien) a výber psychiatrických pacientov pozostával zo 124 pacientov Psychiatrickej kliniky JLF UK a MFN v Martine. Na meranie úrovne mentálneho zdravia bola použitá škála SCL-90, na meranie existenciálnych a spirituálnych premenných boli použité Snyderova škála nádeje, Nowotnej škála nádeje, Škála životnej zmysluplnosti, Pražský dotazník spirituality a Škála spirituálnej pohody. Výsledky ukázali, že medzi bežnou populáciou a psychiatrickými pacientmi najviac diferencujú premenné životná zmysluplnosť a existenciálna pohoda, ktoré boli vyššie u bežnej populácie. Psychiatrickí pacienti skórovali vyššie v dimenzii ekospiritualita. Korelačná a regresná analýza ukázala, že najsilnejším prediktorom celkového mentálneho zdravia sú premenné týkajúce sa životnej zmysluplnosti, a to tak u bežnej populácie ako aj u psychiatrických pacientov. Výsledky podľa autorov potvrdzujú funkciu religiozity a spirituality ako poskytovateľov zmyslu v živote človeka.
Citlivosť na zmenu je dôležitou témou v hodnotení kvality meracích nástrojov na identifikáciu psychoterapeutickej zmeny. Štúdia sa snaží zamerať na problém, ako môže túto citlivosť ovplyvniť psychometrický prístup použitý pri hodnotení. Predmetom štúdie je porovnanie klasickej teórie testov (CTT) a teórie odpovede na položku (IRT) v ich citlivosti na zmenu. 166 osobám podstupujúcim psychoterapeutickú a psychiatrickú intervenciu bol administrovaný dotazník CORE-OM (Evans et al., 2000) pred a po intervencii. Na hodnotenie možnej zmeny boli vypočítané tak klasické skóre, ako aj IRT skóre. V oboch prípadoch bol použitý 95% konfidenčný interval štandardnej chyby merania na identifikáciu signifikantnej zmeny. Výsledky ukázali, že IRT prístup identifikoval viac osôb so signifikantnou zmenou než CTT. Ako sa ukázalo, dôvodom bola variabilita štandardnej chyby merania na špecifických úrovniach škály. and Measurement of psychotherapy change: Comparison of classical test score and IRT based score
Objectives. The present study focuses on the problem of sensitivity to change as an important issue in evaluating the quality of measures focusing on psychotherapy change. It deals with the question on the problem how a psychometric approach used in evaluation can influence this sensitivity. The goal of the study is to compare the two psychometric approaches: Classical test theory (CTT) and Item response theory (IRT), in their sensitivity to change.
Subjects and setting. The sample was 166 persons undergoing psychotherapeutic and psychiatric treatments as outpatients and inpatients. Their symptom level was assessed by COREOM, 34-items long questionnaire based on selfrating. It was made specifically for measurement of psychotherapeutic change. Statistical analysis. Both CTT and IRT scores were computed as sources for assessing possible change. For IRT score, Samajima graded response model was used. In both cases, 95% confidence interval of standard error of measurement (SEM) was used to determine the statistically significance of change.
Results. The results showed that IRT approach identified more persons with statistically significant change in comparison to CTT. As it was found, higher sensitivity of IRT was due to variability of SEM in IRT approach, which allows more reliable measurement on specific levels of trait scale. Also, difference in CTT and IRT was found in the estimation of the trait levels, especially at low level.
Study limitation. The generalization of the results depends on item parameters of the considered scales. Concept of clinical changes should be taken into consideration, to analyze whether statistically significant change identified by IRT corresponds with actual changes in client’s functioning.
Ciele. Táto štúdia sa zameriava na informovanie o psychometrických vlastnostiach krátkej a extra- krátkej verzie BFI-2 na Slovensku. Súbor. Dáta boli zbierané u všeobecnej populácie dospelých Slovákov (N = 801; 51,2 % žien) prostredníctvom online panela výskumnej agentúry. Analýzy. Analýzy boli zamerané na skúmanie faktorovej štruktúry krátkych foriem BFI-2, rodových rozdielov, korelácie s vekom a predikciu well-beingu ako aj porovnanie týchto informácií s plnou verziou BFI-2. Výsledky. Exploračná faktorová analýza preukázala, že väčšina položiek krátkej verzie bola sýtená zamýšľanými faktormi avšak v extra- -krátkej verzii sa vyskytli aj slabšie korelácie, alebo korelácie s inými faktormi. Korelácie medzi plnou verziou a skrátenými verziami boli silné. V skrátených verziách boli zistené podobné rozdiely medzi rodmi ako aj korelácie s vekom v porovnaní s plnou verziou, čo poukazuje na pomerne vysokú kongruenciu týchto verzií. Skrátené verzie vysvetľovali 88–94 % variability v porovnaní s plnou verziou v rámci predikcie well-beingu. Výsledky poukázali, že skrátené verzie sú vhodným nástrojom v prípadoch, kedy je potrebný krátky nástroj pre meranie piatich veľkých čŕt, no mali by byť použité opatrne a kedykoľvek je to možné, mala by byť uprednostnená plná verzia BFI-2. Limitácie. Limitácie tejto štúdie sa týkajú najmä toho, že krátke verzie BFI-2 neboli administrované samostatne, no prostredníctvom plnej verzie. Ďalšie limitácie sa týkajú absencie skúmania stability v čase, či zhody medzi sebahodnotením a hodnotením inou osobou. and Objectives. The current study is focused on reporting psychometric properties of the BFI-2 short and extra-short forms in Slovakia. Sample and settings. Data were collected from a Slovak general adult sample (N = 801, 51.2% females) using an online research panel. Statistical analysis. Analysis focused on exploring the factor structure, gender differences, correlations with age and predictions of well-being criteria of the short forms and comparing these forms to the full BFI-2 item set. Results. Random intercept exploratory factor analysis showed that most items loaded on their intended factor in the short form; in the extra-short form a few cases of weak loadings or cross-loadings occurred. Part-whole correlations with the full form were strong. Compared to the full form, the short forms also showed a similar pattern of gender differences and correlations with age, suggesting quite strong congruence of these forms. Focusing on the prediction of selected well-being criteria, the short forms retained 88-94% of explained variance compared to the full form. In sum, these results suggest that short forms of the Slovak BFI-2 are appropriate when a short measure of the Big Five personality factors is needed but should be used with caution and whenever possible, full form should be used. Limitations. Limitations of the current study lie mainly in embedded administration of BFI- 2 shorter versions within full BFI-2, absenting investigation of test-retest stability and selfpeer congruence of results obtained by the short forms of BFI-2.
Štúdia sa zameriava na sociálne a religiózne koreláty zmysluplnosti života u ľudí v staršom veku. 180 respondentom vo veku od 65 do 75 rokov boli administrované Škála životnej zmysluplnosti, Dotazník sociálnej opory MOS, Švédska škála náboženskej orientácie a Škála náboženskej významnosti. Okrem toho boli zisťované demografické údaje o type domácnosti, v ktorej respondenti žijú. Výsledky ukázali, že sociálna opora aj typ domácnosti významne súvisia so životnou zmysluplnosťou, pričom smer vzťahu naznačuje, že sociálne vzťahy sú dôležitým zdrojom životnej zmysluplnosti. Na druhej strane, pri religiozite sa neukázali jednoznačné vzťahy, vonkajšková religiozita korelovala so zmysluplnosťou slabo negatívne, zvnútornená religiozita a významnosť religiozity so zmysluplnosťou nekorelovali vôbec. Analýza moderačného efektu rodu a typu domácnosti na vzťah medzi životnou zmysluplnosťou a religiozitou ukázala, že zvnútornená religiozita pozitívne súvisí so zmysluplnosťou iba u mužov, a tento vzťah je intenzívnejší keď muž býva v domácnosti s príbuznými. and The study focused on the social and religious correlates of life meaningfulness in elderly people. 180 respondents were administered Life Meaningfulness Scale, Social Support Survey MOS, Swedish Religious Orientation Scale and Religious Salience Scale. Besides these, demographic data related to the type of respondents’ household were collected. The results showed that social support and type of household significantly related to life meaningfulness, and direction of the relationships suggested that social relationships were important source of life meaningfulness. On the other hand, religiosity did not show clear relations with meaningfulness, because extrinsic religiosity had only weak negative relationship with meaningfulness and intrinsic religiosity and religious salience did not correlate with meaningfulness. Analysis of moderation effect of gender and type of household on the relationship between life meaningfulness and religiosity showed that intrinsic religiosity had positive relationship only in males and this relationship is higher if respondent lived in the household with relatives.