Відповідно до інтерпретації Д.Чижевського, у статті звернено увагу на окремі теми "лабіринт світу" Я. А. Коменського (тема духовних мандр, світу як візії, драми та лабіринту, гнаної правди, "Христа і душі") та функціонуваня у творі певних стилістичних засобів ("негативної алегорії", словесних ланцюгів). Зроблено висновок про те, що інтерпретацію Д.Чижевського можна розглядати як спробу аналізу інтертекстуальності твору Я. А. Коменського до введення цього терміну у літературознавчий обіг. and The article deals with D. Čyževskij's interpretation of Comenius' Labyrinth of the World and the Paradise if the Heart. The accent is laid on the themes and their sources in the history if literature and philosophy intertwined in the Labyrinth. Among the main themes, analyzed in the way, there are: the theme of Spiritual quest, the World as a Vision, the World as a Drama, the World as a Labyrinth, the Expelled Truth, Christ and the Soul, Soul in Heavenly Home / in exile. Among the stylistics devises which realize the themes in the text the function of "negative allegory" and the world chains are analyzed. It is proposed to view this approach as the first attempt at intertextual interpretation.
V súčasnom humanitnovednom diskurze sú Jakobson a Čyževskyj skúmaní a študovaní nezávisle od seba, hoci patria medzi významné osobnosti dobovej slavistiky a počas svojho života sa pohybovali v rovnakých akademických prostrediach. Biografické spracovanie dedičstva obidvoch vedcov sa vzťahuje k dejinám vedy, na druhej strane však aj k osobnému životu vedcov, ktorý bol u obidvoch skomplikovaný emigráciou a vojnami. Na základe svojich predchádzajúcich výskumov autorka prichádza k názoru, že pre ich vedeckú sebarealizáciu, ale aj pre ich osobné vzťahy malo najväčší význam akademické prostredie, pričom najproduktívnejším bolo práve medzivojnové Československo. Povojnové roky v Amerike znamenali pre Jakobsona najlepšie obdobie jeho kariéry (akademická popularita a kariéra na najlepších univerzitách Spojených štátov), no pre Čyževského bolo toto obdobie veľmi kontroverzné. Práve dané obdobie a dobové prostredie vymedzilo nasledujúce činnosti obidvoch slavistov, ktorí výrazne ovplyvnili rozvoj slavistiky v Amerike a Európe v nasledujúcich dekádach 20. storočia. and In contemporary biography studies, academic biographies receive relatively little attention, while new archival data coming into light suggest revisions. In the field of Slavic Studies such revision is due in case of two prominent twentieth-century scholars Dmytro Čyževskyj and Roman Jakobson, whose legacies are studied independently. On the basis of her previous research (the archival studies, analyses of personal papers, administrative documents and academic publication of both scholars and their contemporaries), the author presents inter-relation of scholars' biographies on personal and academic levels. The author argues that for both scholars' self-realization academic environment was a crucial factor. In this relation, they greatly benefited from intellectual life in the interwar Czechoslovakia; the post-war American academic world was receptive for Jakobson and controversial for Čyževskyj, nonetheless, it defined their academic careers and unfolding of Slavic Studies in the USA and Western Europe in the decades to come.