Autor v úvode svojej state nastoľuje viacero vedeckých problémov zameraných najmä na štátoprávne otázky. Poukazuje na skutočnosť, že štát si na svoju kontrolu vytvára kontrolné mechanizmy (všeobecné ale aj špecifické), ktoré ak majú napĺňať svoj zmysel, musia byť oddelené od priamej mocenskej politiky štátu, a to nielen formálne (inštitucionálne). Potom rozvíja úvahy o „kontrolnej moci“ ako novej moci v hierarchii štátnej moci. Každý štát má v súčasnosti vybudovaný mechanizmus kontroly hospodárenia verejnej moci ako aj najvyššiu kontrolnú inštitúciu, ktorá má zabezpečenú nezávislosť zvyčajne ústavným spôsobom. Tento fakt ilustruje na variantnosti inštitucionálneho usporiadania kontroly a poukazuje na konkrétne modely v rôznych krajinách až sa pristavuje na osobitnej inštitúcii EÚ – Európskom dvore audítorov ako kolektívnom orgáne externej kontroly Európskej únie ako verejnej entity. Jeho právny status podrobne charakterizuje prostredníctvom takých hlavných právnych pilierov ako je napr. nezávislosť, subsidiarita a proporcionalita, kolegiálnosť – kolektívnosť, profesionalita – odborná spôsobilosť a ďalšie. Činnosť Dvora prezentuje aj prostredníctvom troch typov auditov, ktoré Dvor vykonáva a podrobne sa
venuje štruktúre Európskeho dvora audítorov a pravidlám jeho rokovania. Prináša zaujímavú kauzu riešenú Európskym súdnym dvorom o kontrolných právomociach Dvora audítorov.V závere state poukazuje autor na auditorskú prácu ako náročný a vysokoprofesijný proces. and The author in the introduction raises several scientific problems, primarily focused on state and law issues. It refers to the fact that the state creates control mechanism of its own (general as well as specific) which, if they are to fulfill its purpose, must be separated from direct state politics, and not
only formally (institutionally). Then it goes on to present consideration about a “supervisory power” as a new power in the hierarchy of state power.Every state now has control mechanism management of public authority and supreme audit institutions, whose independence is usually secured in a constitutional manner. This fact is illustrated on the institutional structure and points to specific models in different countries as well as the European Court of Auditors as a collective body of external control of the European Union. Its legal status is characterized in detail by major legislative pillars such as
sovereignty, subsidiarity and proportionality, collegiality – collectivity, professionalism – competence and others. The activity of the Court is presented through three types of audits conducted by the Court,
a detailed structure is given by the European Court of Auditors and the rules of its proceedings. The article presents an interesting case of the European Court of Justice regarding the Court’s supervisory powers. In conclusion, the author points out the challenging nature of state audit work.