Príspevok poukazuje na literárnu svojbytnosť slovenskej menšiny v Maďarsku. Stručne charakterizuje peripetie jej literárneho vývinu od konca druhej svetovej vojny až po absolútnu súčasnosť z aspektu jednotlivých publikovaných antológií. V príspevku sa so špecifickým zreteľom analyzuje najnovšia (až 340-stranová) literárna antológia s názvom Naša Dolná zem (2017). Ako metodologické východisko uvádza základné súradnice časopriestoru, ktoré následne objektívno-subjektívnou formou aplikuje a konkretizuje v jednotlivých prístupoch interpretačného procesu. Kardinálnou časťou príspevku je tak interpretácia jednotlivých parciálnych textov danej antológie z aspektu regionálneho aspektu a regionálneho princípu s prízvukovaním najmä minulých, ale aj prítomných atribútov, zvláštností i špecifík tejto časti Dolnej zeme, ktoré sa priamo či nepriamo objavujú v jednotlivých textoch. and The paper examines the literary self-sufficiency of the Slovak minority in Hungary. It briefly characterizes the peripetiation of its literary development from the end of the Second World War to the absolute present from the aspect of various published anthologies. The paper focuses on the most recent (up to 340-page long) literary anthology called Our Lowland (2017). As a methodological basis, the basic coordinates of space-time, which in an objective-subjective form is applied and specified in the various approaches of the interpretation process. The cardinal part of the contribution is thus the interpretation of the individual partial texts of the given anthology from a regional aspect and the aspect of a regional principle, with the emphasis of the past but also the present attributes, peculiarities and specifics of this part of the Lowland that appear directly or indirectly in individual texts.
Príspevok poukazuje na existenciu Slovákov na Dolnej zemi so špecifickým zreteľom na Rumunsko. Zvýrazňuje a adekvátne pertraktuje rôzne okolnosti, ktoré sú neodmysliteľnou zložkou svojbytnosti národa či národnosti. Všíma si konkrétne atribúty, ktoré plnia utvrdzovaciu úlohu a funkciu pri zachovávaní národného povedomia Slovákov v Rumunsku. V jednotlivých interpretovaných (literárnych) dielach sleduje aj motívy, ktoré tematicky smerujú k širším súvislostiam. Analyzuje dve prózy Dagmar Márie Anocovej, všestrannej osobnosti slovenskej kultúry súčasného Rumunska. Na základe objektívno-subjektívnych postrehov či báz čitateľskej skúsenosti – v rámci interpretačných postupov – uvádza a konfrontuje (ne)ľahký život najmä ženských postáv. Poukazuje na ich spletité osudy v rámci rôznorodých spoločensko-psychologických vzťahov vo svete dospelých. and The article points to the existence of the Slovaks in the Lowland with a special regard to Romania. In addition, it highlights and adequately discusses the various circumstances which are an indispensable component of the uniqueness of a nation or nationality. It looks at specific attributes that fulfill the assertive role and function of maintaining the national awareness of Slovaks in Romania. In the various interpreted (literary) works, the themes are thematically oriented towards the wider geographical broader context, are also observed. The paper analyzes two prosaic books of Dagmar Mária Anocová, a versatile personality of the Slovak culture of present Romania. Based on objective-subjective views or the basics of reading experience in interpretive procedures, it presents and confronts the more or less easy life of female characters. It points to their complex fates within the diverse socio-psychological relationships in the adult world.
Príspevok poukazuje na životné osudy Gustáva Augustínyho, ktorý pôsobil ako novinár a publicista v poslednej tretine 19. storočia v rôznych mestách Dolnej zeme. Interpretačným spôsobom analyzuje jeho román Malý Paríž so špecifickým zreteľom na identifikáciu súdobých vzťahov národností na báze interpretačných reflexií. Vyzdvihuje najdôležitejšie atribúty dobovej národnej a národnostnej existencie z aspektu Slovákov. Poukazuje na "Bukuriašť" ako na významný geografický a kultúrny stredobod. Zdôrazňuje potrebné zmierenie a spojenectvo medzi Slovákmi a Rumunmi. Beletrizovaný cestopis ako základný kameň "literárnej tvorby" Gustáva Augustínyho spolu s jeho (v náznakoch uvádzanými) publikačnými aktivitami poukazuje na relatívne komplexnú tvorivú osobnosť autora v pozadí jeho horlivosti za práva Slovákov. Konkrétne teoretické súvzťažnosti sa konkretizujú adekvátnymi úryvkami z pôvodiny. and The contribution highlights the life of Gustáv Augustíny who has worked as a journalist and columnist in the last third of the 19th century in various cities of the Lowlands (Hungary). It analyzes his prose by means of interpretative method with specific regard to the identification of contemporary ethnic relations based on interpretive reflections. It highlights the most important attributes of contemporary national and ethnic aspect of the existence of the Slovaks. It refers to "Bukuriašť" as an important geographic and cultural centerpiece. It emphasizes the need of reconciliation and alliance between Slovaks and Romanians. Fictionalized prose as the cornerstone of Gustáv Augustíny's "literary work" along with him (in the stated indicated) publishing activity point to a relatively complex creative personality of the author behind his zeal for the rights of the Slovaks. Specifically, the theoretical correlations are gradually complemented by adequate excerpts from the original.