Einstein-Barbarossa velocity or resistance equation (1952) is widely used to find resistance to flow in alluvial channel. In order to validate the equation in all ranges (smooth to rough); they introduced a correction factor based on the Nikuradse measurement. This correction factor is determined from the graphical method, which can be erroneous. Present work reanalyzes the Nikuradse measurements and gives an analytical formulation for the correction factor. and Einsteinova-Barbarossova rovnica (1952) sa často používa na určenie odporu voči prúdeniu v kanáloch. Autori do nej zaviedli korekčný faktor, založený na meraniach Nikuradzeho, aby overili platnosť rovnice v celom rozsahu drsností (od hladkých stien po drsné). Tento korekčný faktor sa určuje grafickou metódou, ktorá môže viesť k chybným výsledkom. V tejto práci sa znova analyzujú výsledky Nikuradzeho meraní a je navrhnutá analytická formulácia na výpočet korekčného faktora.
The study on bedload transport behaviour is widely explored from the last few decades and many semiempirical or empirical equilibrium transport equations are developed. The phenomenon is a very complex due to its varied physical properties like velocity, depth, slope, particle size in the alluvial system. In practical applications, these formulae have appreciable deviation from each other in derivation and also their ranges of applications are different. Here, bedload transports have been categorized into moderate bedload transport and intense bedload transport depending upon the Einstein bedload transport parameter. Based on large database of different bedload measurements, a comparative analysis has been performed to ascertain prediction ability of different bedload equations based on various statistical criteria such as the coefficient of determination, Nash-Sutcliffe coefficient and index of agreement. It has been found that equations based on shear stress have worked better than other approaches (discharge, probabilistic and regression) for flume observations. and Výskum transportu splavenín počas posledného obdobia bol relatívne intenzívny; jeho výsledkom bolo množstvo empirických a poloempirických rovníc kvantifikujúcich rovnovážny transport splavenín. Je to zložitá problematika; je to tak v dôsledku meniacich sa fyzikálnych vlastností ako je rýchlosť, hĺbka, sklon, zrnitostné zloženie splavenín v aluviálnom systéme. Výsledky výpočtu z týchto rovníc sa významne líšia a líši sa tiež oblasť ich možnej aplikácie. V tejto štúdii je transport splavenín rozdelený na priemerný a intenzívny, podľa Einsteinovho parametra transportu splavenín. S využitím štatistických metód sme uskutočnili komparatívnu analýzu presnosti rozdielnych rovníc transportu splavenín. Pri analýze bola použitá rozsiahla databáza výsledkov meraní. Výsledkom je, že rovnice založené na informácii o tangenciálnom napätí dávajú lepšie výsledky ako tie, ktoré využívajú pre výpočet transportu splavenín prietoky, pravdepodobnostný prístup a regresie.