The chronotope (time-space) represents Bakhtin’s most ambiguous and therewith most problematic concept. In scholarly discourse, the chronotope is primarily interpreted either as an epistemological concept expressing the experience of perception, or alternatively as being primarily an anthropological concept expressing the possibilities of the action of a subject in time-space. The study represents a contribution to the existing discussion in its being a response to the contradiction between these interpretive tendencies. By means of the contextualization of the chronotope with Bakhtin’s early concept of participative thinking, the article not only clarifies the interaction of the epistemological and anthropological dimensions of the concept, but also presents a new view of the chronotope as a sign of event in Being and of chronotopic analysis as the realization of Bakhtin’s effort to relate to Being-as-event in participative manner. and Chronotop (časopriestor) predstavuje Bachtinov najnejasnejší a najproblematickejší koncept. V odbornom diskurze je chronotop interpretovaný ako primárne epistemologický koncept vyjadrujúci nazeranie a skúsenosť nazerania/percepcie, alebo ako primárne antropologický koncept vyjadrujúci možnosti konania subjektu v časopriestore. Štúdia predstavuje príspevok do existujúcej diskusie ako reakciu na protichodnosť týchto interpretačných tendencií. Prostredníctvom kontextualizácie chronotopu s Bachtinovou ranou koncepciou účastného myslenia v článku nielen objasňujeme vzájomnú interakciu epistemologickej a antropologickej dimenzie konceptu, ale taktiež predstavujeme nový pohľad na chronotop ako na označenie udalosti v Bytí a na chronotopickú analýzu ako na realizáciu Bachtinovej snahy účastne sa vzťahovať na Bytie-ako-udalosť.